© Slovenská pošta, a.s., 2005 Úzkorozchodné lesné železnice boli v prvej polovici minulého storočie typickou súčasťou lesnej dopravy na Slovensku. Cieľom ich budovania začiatkom 20. storočia bolo nahradiť zastaralú prepravu dreva po vode a zabezpečiť rýchlu a spoľahlivú prepravu vyťaženého dreva z lesov na ďalšie spracovanie alebo na železničné stanice štátnych železníc, odkiaľ sa drevo prepravovalo zákazníkom. Kysucko-oravská lesná železnica patrila medzi najvýznamnejšie a najväčšie lesné železnice na Slovensku. Železnica s rozchodom 760 mm vznikla v roku 1926 spojením dvoch samostaných lesných železníc – kysuckej, ktorá viedla z Oščadnice do doliny Chmúra a oravskej vedúcej z Lokce do Erdútky (dnes Oravská Lesná). Kysucko –oravská lesná železnica mala v roku 1927 dĺžku takmer 110 km, neskôr sa postupným skracovaním odbočiek a rušením trate jej dĺžka postupne znižovala. Železnica bola budovaná na parný pohon a z parných rušňov na nej jazdili stroje z lokomotíviek MÁV, Henschel, Krauss, ČKD. Z vozňov sa najviac používali oplenové podvozky na prepravu dlhého dreva. Unikátnou súčasťou lesnej železnice je vybudovaný úvraťový systém. Pri prekonávaní sedla Beskyd musela železničná trať na úseku cca 1500 m (vzdušnou čiarou) prekonať prevýšenie 218 m. Projektant tento problém vyriešil pomocou 3 vložených úvratí, pričom úvraťové stanice boli aj stanica Chmúra a najvyšší bod trate sedlo Beskydu. Je to jediný zachovaný úvraťový systém v Európe a práve z tohto dôvodu bol úsek Chmúra – Tanečník pri likvidovaní železnice v roku 1972 vyhlásený ako významná technická pamiatka. V súčasnosti je železnička prevádzkovaná v úseku cca 3,6 km, súčasný názov železnice je Historická lesná úvraťová železnica – Vychylovka a patrí do Múzea Kysuckej dediny, ktoré je súčasťou Kysuckého múzea v Čadci. Na známke je zobrazený parný rušeň U 34.901, vyrobený v roku 1909, ťahajúci oplenové vozne s dlhým drevom, ktorý patrí medzi najstaršie úzkorozchodné parné rušne na Slovensku. Na FDC je pohľad na úvraťovú časť trate s rušňom a súpravou s drevom. Jozef Strišš