Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 25. 3. 1997 príležitostnú poštovú známku " 700 rokov františkánskeho kostola v Bratislave " o nominálnej hodnote 16 Sk. Viacfarebnú známku s motívmi architektúry kostola o rozmeroch obrazovej časti 23 x 40 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch o 50 známkach . Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Peter Augustovič. Rytcom emisie je František Horniak. Františkánsky kostol Zvestovania Pána v Bratislave predstavuje významnú umeleckú pamiatku a to nielen na území Slovenska ale aj v širších stredoeurópskych reláciách. Kostol bol posvätený na sviatok Zvestovania Pána 25. marca 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja III., ostrihomského arcibiskupa Lodomera, svätiaceho biskupa Jakuba a ďalších osobností cirkevného a spoločenského života ako i veľkého počtu veriaceho ľudu. Presbytérium kostola ukončené polygonálnym uzáverom s pôvodnou rebrovou klenbou je jednou z mála zachovaných ranogotických stavebných pamiatok u nás. Z druhej polovice 14. storočia pochádza na severnej strane kostola situovaná jednoloďová, dvojetážová kaplnka sv. Jána Evanjelistu s kryptou v suteréne. Kaplnka je považovaná za vrchol vývoja gotickej architektúry na Slovensku.Zemetrasenia roku 1580 a 1586 veľmi poškodili kostol i kláštor, pôvodná gotická klenba chrámovej lode sa zrútila. V rokoch 1613 - 1616 postavili dnešnú renesančnú klenbu. Od začiatku 18. stor. prebiehala rozsiahla barokizácia exteriéru i interiéru stavebného komplexu. Kostol patrí medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností. V jeho priestoroch novokorunovaný kráľ vykonával starobylý obrad pasovania rytierov Zlatej ostrohy. Komplex františkánskeho kostola s kláštorom predstavuje aj v súčasnosti živý objekt slúžiaci svojmu účelu. Na známke je zobrazený interiér kaplnky sv. Jána, neogotická vežica a svorník z krypty. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 25. 3. 1997 až do odvolania.