Fráter Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, sa narodil 28. júla 1724 v meste Polkowice v dolnom Sliezsku, ktoré bolo v 18. storočí súčasťou Pruska. Študoval vo Vroclave, v Čenstochovej a Brne, pričom nadobudol vedomosti z viacerých odborov. Z nich sa venoval najmä botanike a floristike, medicíne a farmácii, ale aj alchýmii, mechanike, fyzike, aviatike, či kozmológii. Ovládal nemčinu, poľštinu, slovenčinu, latinčinu a gréčtinu. 

     Meno Cyprián prijal v kamaldulskom kláštore na Zobore v Nitre. Do Červeného kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti (pravdepodobne) v apríli 1775. Vykonával funkciu holiča, kúpeľníka, stolníka i kuchára, vedel vyrobiť sklá, zrkadlá či ohňostroj. Fungoval ako liečiteľ a chirurg, vedel púšťať žilou, choval a využíval pijavice, naprával zlomeniny. Staral sa nielen o kláštorných bratov, ale aj o ľudí zo širokého okolia. 

     Cypriánovo meno je spojené s liečivými bylinami z Pienin a Belianskych Tatier. Zbieral, sušil, drvil a spracovával ich na čaje, odvary, tinktúry a masti a využíval ich pri liečení chorôb. Pri určovanie diagnózy vychádzal najmä z telesnej teploty a moču pacienta, pôvod choroby hľadal zvlášť v pečeni, slezine, žalúdku a v pokožke. Vedomosti a skúsenosti s bylinami zatriedil a uložil v jedinečnom herbári, najstaršom zachovanom na Slovensku. 

     Herbár má 97 listov a obsahuje 284 rastlín, každá je označená názvom v latinskom, gréckom a nemeckom jazyku, niekde je uvedené aj miestne goralské nárečie či miesto zberu. V herbári je charakteristika úžitkových vlastností bylín s ich liečivými účinkami a abecedným indexom v latinčine. Cenné sú poznámky v nemeckom švabachu s uvedením vlastných skúseností a postrehov z praxe správcu kláštornej lekárne a nemocnice. Herbár je uložený v zbierkach Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave.

     S Cypriánom je neodmysliteľne spojená aj legenda o lietaní. Podľa nej svoju túžbu naplnil na vlastnoručne zhotovenom stroji, na ktorom za svitu mesiaca vzlietal z Troch korún. Raz anjel zazrel jeho obraz na hladine Morského oka na poľskej strane Tatier, bleskom ho zrazil k zemi a za trest ho premenil na skalu, ktorá doteraz nesie menom Mních. Cyprián, jeho dielo a odkaz však s nami žijú ďalej.

PhDr. Milan Gacík