Hadiar krátkoprstý je prísne sťahovavý dravec, ktorý zimuje južne od Sahary. Žije v centrálnej juhozápadnej palearktickej oblasti. Na Slovensko prilieta koncom marca až začiatkom apríla, odlieta najčastejšie v septembri. Obýva teplejšie oblasti s listnatými až zmiešanými lesmi s menšími rúbaňami, lúkami a pasienkami. Obľubuje porasty s borovicou. Hadiar krátkoprstý dosahuje rozpätie krídel 180 centimetrov a váži okolo 1,5 až 2 kg. Samica je väčšia ako samec. Telo je z vrchnej strany tmavohnedé zospodu vo väčšine svetlé, iba hlava, krk a prsia sú tmavé. Má dlhé široké krídla s nápadnými roztiahnutými prstovými letkami. Na svetlom chvoste sú tri tmavé pásy, koncový je širší. Mladé vtáky sú tmavšie s početnejšími škvrnami. 

     Môžeme ho vidieť ako plachtí nad vhodnými loviskami, kde keď zahliadne potravu, tak sa trepoce na mieste vo vzduchu. Páry sú doživotné a verné svojmu hniezdisku, na ktorom predvádzajú svadobné lety „hojdačkovaním“. Hniezdo si stavia každý rok nové, zväčša na ihličnatých stromoch, najmä boroviciach. Vzhľadom na veľkosť vtáka je hniezdo pomerne malé. Samica znáša jedno, výnimočne dve vajcia, bielej alebo zelenkavej farby, na ktorých sedí 35 dní. Vtáky sú schopné vychovať naraz len jedno mláďa, ktoré opúšťa hniezdo začiatkom augusta. Pohlavnú zrelosť dosahujú tieto vtáky v 3. až 4. roku života.

     Hadiar krátkoprstý je potravným špecialistom, čo vyplýva aj z jeho názvu. Živý sa takmer výlučne hadmi a jaštericami. Proti hadiemu jedu je imúnny. Výnimočne uloví drobné cicavce či vtáky. Po ulovení hada hlavu odtrhne a určitú časť z neho prehltne, takže pri prinášaní potravy mu zvyšok koristi trčí zo zobáka. Keďže svojou potravou sa špecializuje na určitú potravnú skupinu, je kľúčové zachovanie jeho lovísk, ako sú lúky a pasienky. Hadiar krátkoprstý je chráneným druhom a typickým hniezdičom Vihorlatských vrchov.

Ing. Martin Danilák