Dominantou Brodzian, obce ležiacej v jednom z najsevernejších údolí Tríbeča, je renesančný kaštieľ zo 17. storočia, obklopený rozsiahlym anglickým parkom. Od roku 1846 sa takmer na sto rokov stal rodinným sídlom rakúskeho baróna Gustáva Friesenhofa a jeho potomkov.   Friesenhofovci boli príbuzensky úzko spojení s rodinou ruského básnika A. S. Puškina, vďaka čomu  ich vdova  po básnikovi spolu s deťmi každoročne  navštevovala v Brodzanoch.   

Kaštieľ je štvorkrídlová dvojpodlažná budova s centrálnym nádvorím, členená hranolovými baštami a vstupnou vežou. Fasády zdobí nárožné  kvádrovanie a sgrafitová výzdoba. Stavba,  významne reprezentujúca architektúru vidieckych šľachtických sídel bývalej Tekovskej župy, bola v roku 1963 vďaka svojej  umelecko-historickej hodnote vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

V priebehu stáročí  prešiel objekt zložitým stavebným vývojom. Pôvodná kamenná rezidencia Brogyányiovcov, pochádzajúca z polovice 15. storočia, bola novými majiteľmi Forgáchovcami na začiatku 16. storočia prebudovaná na obranné sídlo s hranolovými baštami a so strieľňami na prízemí. Po roku 1660 sa  majiteľom brodzianskeho panstva stal šľachtic Štefan Kvassay st., advokát pôsobiaci v službách ostrihomských  arcibiskupov. V snahe vybudovať rodinné sídlo obnovil v tom čase už veľmi zanedbanú kúriu  a  rozšíril ju o opevnené predhradie s nárožnými baštami,  vstupnou vežou a strieľňami. Rezidencia Kvassayovcov tak nadobudla fortifikačný ráz a počas tureckých vpádov na Ponitrie poskytovala ochranu nielen členom rodiny, ale aj brodzianskym poddaným. Pre zvýšenie komfortu obytných priestorov nasledovali na konci 17. storočia ďalšie neskororenesančné stavebné úpravy, na ktoré nadviazala v priebehu nasledujúceho storočia baroková prestavba kaštieľa. Friesenhofovci dali v  19. storočí svojmu sídlu romantickú podobu a pristavili k nemu krídlo, do ktorého umiestnili svoju knižnicu. Anglický park v prírodno-krajinárskom slohu obklopujúci kaštieľ tvoril celok s neďalekým pahorkom Hôrka, na ktorom vybudovali pohrebnú kaplnku a romantický letohrádok.

Po 2. svetovej vojne bolo šľachtické sídlo skonfiškované štátom a desaťročia chátralo. Generálna oprava v rokoch 1971 – 1979 mu vrátila renesančný vzhľad. Po jej ukončení sa kaštieľ stal sídlom Slovanského múzea A. S. Puškina, ktoré pôsobí pod správou Slovenskej národnej knižnice, ktorá realizovala opravu fasády kaštieľa v roku 2021.   

 PhDr. Alexandra Lukáčová