Spišský maliar Ján Rombauer (1782 – 1849) bol synom stolára a garbiarovej dcéry. Rodnú Levoču opustil už v mladosti. Odišiel za bratmi do Prešova a potom do Petrohradu. Oženil sa s Amáliou Baumannovou, s ktorou hovoril po francúzsky. V roku 1824 sa do Prešova vrátil a pôsobil tam do konca života.

     Umelecké vzdelanie nemal, základy zrejme získal u Jána Jakuba Stundera, levočského maliara dánskeho pôvodu. Vďaka svojmu talentu sa vypracoval na žiadaného portrétistu spoločenskej honorácie, obchodníkov a vzdelancov. Tvoril v období biedermeiera. Inšpirácie nachádzal v starom nizozemskom umení. Venoval sa aj náboženským obrazom pre evanjelickú, rímsko- i gréckokatolícku cirkev. V roku 1836 namaľoval rozmerný obraz Svätý Martin na koni. Zachoval sa v zbierkach SNM – Spišského múzea v Levoči. Je signovaný a datovaný na kameni v ľavom dolnom rohu. Pravdepodobne bol určený do Kostola sv. Martina v Kapušanoch, pre ktorý namaľoval obrazy oboch bočných oltárov.

     Rombauer stvárnil svätého Martina, biskupa z Tours, ešte ako rímskeho vojaka na koni, ktorý keď zbadal chromého žobráka, mečom rozťal svoj plášť a polovicu mu dal. Podľa rímskeho práva iba polovica plášťa patrila vojakovi, polovica eráru, takže daroval len to, čo bolo jeho. Rombauer výjav situoval do kopcovitej krajiny s kupolovitým chrámom a na nebesia namaľoval anjelov, poňatých, až na jedného, len ako okrídlené hlavičky. Obraz má pre Rombauera typické tmavé obrysy a viacero zvláštností. Martinov kôň je hlavou otočený smerom do krajiny, nie k divákovi, čo je zriedkavé. Na prilbe svätca sedí syčiaci bazilišok, ktorý má zastrašiť nepriateľa, v danej situácii bez raison d’etre. Tiež fúziky, ktoré mu Rombauer namaľoval, sa vymykajú bežným zobrazeniam svätca. Obraz nemá na Slovensku obdobu a je obohatením umeleckých spracovaní známej legendy. Motívom FDC je obraz Podobizeň Jána Steinhübela z Prešova zo zbierkového fondu SNG.

 Marta Herucová