Jediné súkromné sídlo c. k. rodiny Habsburgovcov na území dnešného Slovenska, letné sídlo cisára Františka Štefana Lotrinského a jeho manželky, panovníčky Márie Terézie, je situované v západoslovenskom meste Holíč. Vďaka svojej monumentalite, veľkorysej architektonickej koncepcii a historickým danostiam bol objekt  v roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

     Najstarší predchodca Holíčskeho kaštieľa vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Prvé písomné zmienky o Holíči pochádzajú z roku 1205, kedy sa Holíč nazýva Wywar, teda Nový hrad. Kamenný hrad ležiaci na uhorskej hranici pôvodne plnil hlavne strážnu funkciu, ale stal sa aj administratívno-správnym centrom panstva. Nové požiadavky na kvalitu bývania viedli v 14. storočí k rozsiahlej výstavbe. V 16. storočí sa Holíč podobne ako iné šľachtické rezidencie postupne menil z hradu na komfortnejšie renesančné sídlo, ku ktorému o storočie neskôr z dôvodu rastúceho tureckého tlaku pribudlo opevnenie v tvare hviezdy s bastiónmi.

     V roku 1736 prichádza do Holíča po komesovi Kemynovi, Matúšovi Čákovi, Stiborovi zo Stiboríc, Šlikovcoch, Bakičovcoch, Czoborovcoch, František Lotrinský. Najbohatší muž monarchie si mohol dovoliť finančne náročnú prestavbu pevnosti, ktorú realizovali v niekoľkých etapách v období od 40. do 60. rokov 18. storočia. Vznikol tak monumentálny a u nás ojedinelý príklad tereziánskej architektúry, ktorý spolu s rozsiahlym areálom vytváral výraznú krajinnú dominantu. Autora prestavby dnes s určitosťou nepoznáme. Časť stavebných prác v Holíči realizoval Andreas Winthalm, najväčšie objednávky dostával Tadeáš A. Karner, do úvahy prichádza viedenský dvorný staviteľ Jean N. Jadot de Ville, maliar a architekt Jean J. Chamant, ako i  F. A. Hillebrandt. 

     Habsbursko-lotrinskej dynastii patril kaštieľ až do roku 1921, kedy prepadol v prospech 1. Československej republiky. Dnes je majiteľom kaštieľa mesto Holíč, ktoré nielen kaštieľ, ale aj jeho okolie, zveľaďuje, obnovuje a vracia mu jeho niekdajšiu slávu.

                                                                                                                                          Mgr. Veronika Chňupková