Za zachovanie množstva motívov tradičných ľudových rozprávok a povestí vďačíme folklórnym zberom príslušníkov štúrovskej generácie. Ako prvý publikoval ich výber Ján Francisci-Rimavský v knihe Slovenskje povesťi v roku 1845. Ľudové povesti a rozprávky mali v predstavách romantických zberateľov 19. storočia niesť črty konkrétneho „národného ducha“. Rozprávkam štúrovci síce upierali historickú faktografickú hodnotu, no nachádzali v nich vieru v budúcnosť slovenského národa. A práve vo víťaziacom Lomidrevovi videl Francisci „... zidealizované indivíduum Slovenska“.      Vedecké výskumy poukazujú na typickú vlastnosť folklóru, ktorou je medzinárodné šírenie motívov. Aj  Lomidrevo predstavuje slovenskú verziu príbehov o putujúcich hrdinoch obdarených bohmi alebo inými...