V dejinách ľudstva i v dejinách konkrétnych národov sú obdobia, v ktorých sa v krátkom časovom úseku narodí mnoho osobností, ktoré v dospelosti prelomovým spôsobom zasiahnu či už do spoločenského, vedeckého, kultúrneho, umeleckého alebo politického života a zásadným spôsobom ovplyvnia vývin spoločnosti vo svojej krajine. Obyčajne pri tom nejde o jednorozmerné osobnosti, ale o ľudí so širokým kultúrnym a spoločenským záberom. Medzi takéto obdobia na Slovensku patria aj roky 1815 – 1825, keď svetlo sveta uzrela generácia všeobecne nazývaná štúrovcami. Pod vedením charizmatického Ľudovíta Štúra (*1815) zásadným spôsobom ovplyvnila ďalší vývin slovenského národa ako v revolúcii 1848 – 1849, tak aj čase tzv. provizória 1860 – 1867, keď sa rozhodovalo o kľúčových otázkach existencie Slovákov ako národa.

     V tomto roku si pripomíname dvojsté výročie narodenia až piatich osobností štúrovskej generácie, ktoré zásadným spôsobom vstúpili do slovenského spoločenského života a zanechali v ňom trvalú a nezmazateľnú stopu. Podľa dátumu narodenia to bol 24. apríla Janko Kráľ, hádam najväčší básnik štúrovskej generácie, búrlivák a revolucionár; o niekoľko dní neskôr 27. apríla sa narodil Ján Palárik, katolícky kňaz, pravý opak Janka Kráľa, ktorý sa svojou duchovnou prácou a literatúrou snažil nájsť cestu k priateľskému spolužitiu jednotlivých národností vtedajšieho Uhorského kráľovstva; dňa 1. júna prišiel na svet Ján Francisci-Rimavský, ktorý sa nezabudnuteľne zapísal do revolučných bojov v revolúcii 1848 – 1849, ale aj ako zvolávateľ a organizátor Memorandového zhromaždenia roku 1861; o zhruba dva mesiace neskôr 10. augusta uzrel svetlo sveta Ján Kalinčiak, nadaný literát, ktorý svojou humoreskou Reštaurácia zabáva slovenských čitateľov aj po vyše 150 rokov; a nakoniec 22. decembra sa narodil Štefan Marko Daxner, právnik, hlavný tvorca Memoranda národa slovenského z roku 1861, kde boli zakotvené základné politické požiadavky smerujúce k slovenskej samospráve, ktoré boli obsahom politických programov Slovákov až do roku 1993.

     Známka zobrazuje základný motív, ktorý nadchýnal všetky spomínané osobnosti. Ide o hrad Devín, ktorý považovali za národnú svätyňu, miesto, kde sa zrodila slovenská národná štátnosť. Osobnosti, ktorým je venovaná známka, sú zobrazené na hárčeku. Na FDC je orol nad Kriváňom, symbolom Slovenskej krajiny, ktorý trhá reťaze, ktorými bol slovenský národ spútaný. Lipový list a kvet v pečiatke symbolizuje vtedajšie slovanstvo.

 PhDr. Anton Hrnko, CSc.