Pôsobivý barokový sakrálny celok a zároveň neprehliadnuteľná krajinná dominanta sa zaraďuje medzi najkrajšie objekty tohto typu v Európe. Premyslenou súhrou architektúry a diel sochárstva, maliarstva a umeleckého remesla s prírodným prostredím doslova vtiahne návštevníkov do príbehu Ježišovej poslednej cesty.

     Iniciátorom vybudovania Banskoštiavnickej kalvárie bol páter František Perger z miestnej komunity Jezuitov. Základný kameň Horného kostola bol položený 14. septembra 1744. Autorom stavebného projektu bol Samuel Mikovíny. Presne o sedem rokov od začatia prác, 14. septembra 1751, bol celý komplex dokončený a slávnostne vysvätený.

     Komplex sakrálnych objektov na strmom kopci Scharffenberg bol vybudovaný z darov bohatých ťažiarov, hodnostárov i jednoduchých baníckych rodín. Donátorov pripomínajú erby na priečeliach jednotlivých zastavení. Banskoštiavnická kalvária svojou koncepciou prekračuje rámec zaužívaných stvárnení Krížovej cesty v podobe štrnástich zastavení. Štruktúrou, priestorovým rozložením aj charakterom zobrazených výjavov symbolizuje posolstvo dejín spásy originálne, veľkoryso a na vysokej umeleckej úrovni. Pašiový príbeh sa vďaka tomu dramatizuje až do scénickej polohy umocnenej zasadením do reálnej krajiny. Architektonický komplex tvorí 17 zastavení, ďalej tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob, jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca. 

     Autorom interiérovej freskovej výzdoby je maliar Anton Schmidt a sochárska výzdoba je pripisovaná dielni Dionýza Stanettiho. Každá z kaplniek predstavuje prostredníctvom umelecky spracovaných drevených reliéfov s typickou barokovou teatrálnosťou jeden z kľúčových okamihov Ježišovho umučenia či udalosti  z jeho života. 

     Obnovu, ochranu a znovuoživenie Banskoštiavnickej kalvárie zabezpečuje od začiatku roku 2008 občianske združenie Kalvársky fond, ktoré po viac ako polstoročí nadviazalo na záslužnú činnosť rovnomenného spolku pôsobiaceho od vzniku Kalvárie až do nástupu komunistického režimu.

Martin Macharik