Cesty sú neoddeliteľnou súčasťou života človeka, oddávna sú spojnicami ľudských sídiel, po nich prevážali obchodníci tovar a poslovia dopravovali dôležité správy. Uhorsko sa v 1. polovici 16. storočia nachádzalo na prahu novej doby, avšak pod trvalou tureckou hrozbou, ktorá sa vznášala nad krajinou po prehratej Bitke pri Moháči v roku 1526. O uhorskú korunu zvádzal boj Ferdinand I. Habsburský a najbohatší uhorský šľachtic Ján Zápoľský. Obidvaja boli aj korunovaní, takže až do Zápoľského smrti v roku 1540 malo Uhorsko dvoch kráľov. Do tohto turbulentného obdobia spadajú počiatky organizovaných poštových služieb v Uhorsku.
Ferdinand I. začal pretvárať uhorskú štátnu správu a tiež zriaďovať poštové linky. V roku 1528 sa postaral o spojenie Budína s Viedňou trasou s 10 poštovými stanicami, ktorá zanikla o rok neskôr, keď Budín obsadili turecké vojská. Po roku 1531 muselo byť vybudované aj poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, keďže v Bratislave v júli 1531 začala pôsobiť Uhorská komora. V roku 1552 dvorský poštmajster Matej Taxis dostal príkaz od  Ferdinanda I. organizačne zabezpečiť spojenie Viedne so Sedmohradskom. Z dôvodu tureckej okupácie južných území viedla táto dôležitá poštová cesta západným a severným Slovenskom do Košíc a odtiaľ až do sedmohradského mesta Sibiu. Po strate vplyvu panovníka nad Sedmohradskom v roku 1556 zostala na území Slovenska len linka Bratislava – Košice nezmenená celé 17. storočie, aj keď niektoré poštové stanice boli zrušené a iné zase otvorené. V 18. storočí sa linka rozvetvovala aj do ďalších regiónov. Jednotlivé poštové stanice boli pôvodne od seba vzdialené vtedajšie dve míle (približne 15 km) a patrili k nim aj objekty stravovacie, ubytovacie a na ustajňovanie a prepriahanie koní.
   V roku 1999 bolo založené občianske združenie s názvom Združenie Magna Via, ktorého cieľom je rôznymi aktivitami priblížiť obyvateľom Slovenska a návštevníkom našej krajiny kultúrnu a historickú hodnotu tejto veľkej poštovej cesty.

Mgr. Leo Lichvár