Tvorba Vincenta Hložníka predstavuje výrazný prúd v slovenskom modernom výtvarnom umení a  radí ho k jeho najvýznamnejším zástupcom. Tvoril v oblasti maľby, grafiky, kresby, knižnej ilustrácie, známkovej tvorby, je autorom výtvarných realizácií v architektúre, významná je i jeho sakrálna tvorba a množstvo vitráží. Jeho diela venované postaveniu človeka vo svete mali vždy výrazný humanistický, etický a sociálny charakter, ktorý tak určil autorov trvalý príklon k expresívnemu figurálnemu prejavu.
Umenie poštovej známky sa u Vincenta Hložníka vyvinulo celkom zákonite ako grafické majstrovstvo. Vyústilo najmä kresbou a kompozíciou do úplne samostatnej súčasti umelcovej predstavivosti, ktorá sa realizovala v tomto druhu spoločenskej zákazky. V známkovej tvorbe zostával skôr v okruhu reprezentatívne vážnejších námetov, aj keď sa často vyznával z obdivu ku kvetinám, motýľom, k sériám fauny, ľudového umenia či krojov. Bol zanieteným interpretom námetov predovšetkým slovenskej histórie (Devín – Štúr) a súčasnosti (Slavín, Prešov, Skalica). Z tohto hľadiska jeho známková tvorba, a zákonite celá výtvarná činnosť, vychádza z osudov Slovenska a slovenského človeka. Novými pohľadmi sa vyznačujú emisie k polstoročným výročiam bratislavskej Univerzity Komenského a Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Pozoruhodnými grafickými počinmi sú miniatúry poetických portrétov významných osobností z dejín Slovenska (Ľudovít Štúr, Janko Kráľ, J. M. Hurban). Hložníkovi grafika poštovej známky imponovala, a to najmä predstavou o najmenšej výtvarnej kompozícii, o ďalších zložkách jej použiteľnosti a záujmu o ňu. Ako tridsaťjedenročný vytvoril svoj prvý návrh známky s budovateľským námetom, s ktorým však v rámci súťaže neuspel. V tom istom roku (1950) tiež vytvoril pozoruhodný grafický list – farebnú linoleorytinu Ukrižovanie. Najzaujímavejší bol preňho pocit, keď spoznal krásu malej a dokonalej rytiny návrhu svojej prvej známky Academia Istropolitana. Je to známka vysokej úrovne, a jedna z najvydarenejších vízií Vincenta Hložníka.
Hložník cítil dlh, ktorý boli slovenskí výtvarníci vo vtedajšom spoločnom československom štáte povinní splatiť známkovej tvorbe. Známky akoby vo vedomí slovenských tvorcov nemali miesto. Chýbal vzťah k známkovej tradícii, ktorá v tej dobe na Slovensku neexistovala. Táto tradícia sa však postupne do súčasnosti bohato rozvinula.
                                                                                                                                                                                                 Mgr. Milan Mazúr