Pohárovka ohnivá je kozmopolitne rozšírená, nápadná jarná huba z radu čiaškotvaré (Pezizales). Patrí medzi askomycéty (vreckaté huby), pretože výtrusy sa tvoria v tzv. vreckách, odkiaľ sa postupne uvoľňujú do prostredia. Plodnice pohárovky ohnivej sú guľovitého až miskovitého tvaru priemeru 10 – 40 mm. V dospelosti sú často až takmer rozprestreté so zvlneným, niekedy popraskaným okrajom, bez chuti a výraznejšieho zápachu. Hlúbik na báze väčšinou nie je viditeľný. Farba plodnice je najčastejšie živožltá, žltooranžová až oranžová, vnútri väčšinou o niečo tmavšia s hladkým povrchom. Z vonkajšej strany je povrch zrnitý s nápadným zelenkavým alebo olivovozeleným nádychom najmä okolo vonkajšieho okraja plodnice. Zelenkavé sfarbenie, ktoré je výnimočným znakom pre druhy z radu čiaškotvaré, býva intenzívnejšie predovšetkým pri starších plodniciach, po otlačení alebo pri suchom počasí. Výtrusy sú priehľadné, guľovitého tvaru. Tento druh sa vyživuje saprofyticky, čiže rozkladá mŕtvu organickú hmotu, najčastejšie hmotu drevín, pod ktorými rastie. Jej plodnice sú jedlé, avšak vzhľadom na vzácnosť druhu a malé rozmery nemajú žiadny konzumný význam.  
     Pohárovka ohnivá rastie v jarných mesiacoch, často hneď po roztopení snehu, väčšinou skupinovo, zriedka jednotlivo na hnijúcich konárikoch ihličnanov, u nás najčastejšie jedlí. Na Slovensku sa vyskytuje veľmi vzácne, s výnimkou nížin rozptýlene po celom území, najčastejšie v jedlinách, jedľobučinách a smrečinách. Nájsť ju možno aj v zmiešaných lesoch alebo v krovinách na okraji lesa. Preferuje vápnité až neutrálne horninové podložie. Plodnice väčšinou netvorí každoročne, ale v priaznivých rokoch sa často objavuje hromadne. Patrí medzi najkrajšie jarné huby a pre svoju vzácnosť je uvedená aj v Červenom zozname húb Slovenska.
                                                                                                                                                                                               Milan Zajac