Sídlo dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre patrí k najvýnimočnejším pamiatkovo chráneným architektonickým areálom na Slovensku, a nielen to. Výtvarné, konštrukčné, či urbanistické kvality nitrianskeho univerzitného komplexu presahujú hranice našej krajiny i strednej Európy, bez preháňania možno nitriansku SPU označiť za klenot svetového povojnového moderného hnutia. Architekti Vladimír Dedeček a Rudolf Miňovský z bratislavského Stavoprojektu už od roku 1955 pracovali na projekte novozaloženej Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, a zároveň bojovali proti tomu, aby sa vybudovala v priestoroch Žrebčína v blízkosti historického centra mesta. Ich úspešná snaha priniesla ovocie nielen v podobe možnosti slobodného navrhovania vysokej školy na nezastavaných plochách na pravom brehu rieky Nitra, ale podnietila aj celkový rozvoj mesta v tejto dnes významnej mestskej časti. Od roku 1960 už len architekt Dedeček sám (jeho pôvodom český kolega Miňovský náhle zomrel) pracoval na rozsiahlom návrhu priestorov pre štyri fakulty a ich spoločného administratívneho a stretávacieho priestoru – auly maximy. Práve aula maxima šošovkovitého tvaru s priemerom 36 m s unikátnou monolitickou rebrovou klenbou z armocementových dielcov tvaru sférických trojuholníkov, ktorej detail je motívom FDC, je najcharakteristickejšou a najosobitejšou časťou celého areálu. Aréna pre 600 divákov je unikátnym dielom architekta a tímu konštruktérov vedených Ľudovítom Farkašom a Karolom Mesíkom. Aula znamenala významný kvalitatívny pokrok našich technických vied a stavebníctva, avšak jej hodnota tkvie aj vo vyváženej mierke a tvare, ktorý ovplyvnil celkovú harmonickú kompozíciu nielen areálu univerzity, ale aj panorámy celého mesta. Spolu s asymetrickou skladbou areálu i tvarovým, materiálovým či farebným stvárnením detailov jeho architektúry je SPU učebnicovým dedičstvom povojnovej modernej architektúry a urbanizmu na Slovensku.
                                                                                                                                                                         Mgr. Peter Szalay, PhD.