Dňa 8. mája 2015 si pripomíname 70. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Najväčší konflikt v doterajších ľudských dejinách sa dotkol všetkých kontinentov s výnimkou Antarktídy. Za necelých šesť rokov trvania si vyžiadal desiatky miliónov obetí z radov vojakov a civilistov, na ktorých hrôzy vojnovej kataklizmy doľahli najviac. Druhá svetová vojna bola oproti predošlým špecifická vo viacerých ohľadoch. Boli v nej zaangažované dovtedy nepredstaviteľné ľudské a materiálne kapacity, využité nové typy zbraní a nové spôsoby vedenia vojny.
Príčiny vypuknutia vojny možno hľadať v podobe versaillského mierového systému, na ktorom stála Európa po prvej svetovej vojne. Versaillské poníženie Nemecka veľkými územnými stratami a hospodárskymi sankciami predstavovalo stimul pre podnietenie radikálnych nálad, ktoré najlepšie dokázal využiť vodca nemeckých nacistov Adolf Hitler. Po prevzatí moci v januári 1933 začal Hitler krajinu cielene pripravovať na vojenský konflikt. K jeho vyvolaniu došlo 1. septembra 1939 útokom na Poľsko. Demokratické mocnosti (Francúzsko a Veľká Británia), presadzujúce dovtedy politiku tzv. appeasementu (ustupovania) nemeckým teritoriálnym požiadavkám, vyhlásili Nemecku po útoku na Poľsko vojnu. 17. septembra 1939 vstúpil do vojny na základe paktu Ribbentrop – Molotov po boku nacistov aj Sovietsky zväz. Sovietsky zväz po napadnutí Nemeckom v júni 1941 prešiel na stranu Spojencov, ku ktorým sa v decembri 1941 pridali i Spojené štáty americké.
Sériou porážok od roku 1943 sa Nemecku začal rozpadávať front. Postupne strácalo rozsiahle dobyté územia na východe, kde počas okupácie v najväčšej miere realizovalo systematické vyhladzovanie národov – najmä európskych Židov. Po vylodení Spojencov na Sicílii v lete 1943 a v Normandii dňa 6. júna 1944 sa hitlerovské Nemecko dostalo ešte väčšmi do úzkych. Nacistická ríša (už bez svojho Führera, ktorý sa 30. apríla 1945 zastrelil v útrobách bunkru) napokon v máji 1945 kapitulovala. Symbolickým aktom porážky nacizmu bolo vztýčenie sovietskej vlajky na budove ríšskeho snemu (vyobrazené na poštovej známke). Priznanie porážky sa zoficializovalo podpisom kapitulačných listín 7., resp. 8. mája 1945.
Deň 8. máj sa po roku 1945 uzákonil ako štátny sviatok aj na Slovensku, i keď vojská protihitlerovskej koalície jeho územie oslobodili už skôr (Bratislavu 4. apríla, posledné obce Makov a Klokočov 3. mája). Oslobodenie znamenalo nielen vyčistenie Slovenska od nemeckých okupačných síl, ktoré tu pôsobili od vypuknutia Slovenského národného povstania, ale sekundárne aj koniec ľudáckeho režimu, vládnuceho v rokoch 1938 – 1945.

                                                                                                                                                                                PhDr. Anton Hruboň