Fenomén historizujúcich sklomalieb prelomu 19. a 20. storočia sa svojho docenenia na Slovensku dočkal iba nedávno (Ilona Cónová a kol. Vitráže na Slovensku. Bratislava 2006). Ich neorenesančný a neoklasicistický štýl pretrvával v podstate od polovice 19. storočia až do medzivojnového obdobia. Sú nielen ukážkou profesionálneho remeselného spracovania; napokon – v tomto období fungovalo v okolitých krajinách, najmä v Rakúsku a v Čechách, už mnoho špecializovaných firiem. Neraz ale ich ručne maľované detaily či modelácia postáv a ich inkarnátov (tvárí, rúk a pod.) presahujú dobový štandard a radia ich do dejín maliarstva aj v nadregionálnom kontexte. Navyše, nerigorózne kombinácie rozličných štýlov korigujú...