Básnik Pavol Horov  svojou tvorbou nadviazal na tradíciu modernej slovenskej poézie, reprezentovanej Ivanom Kraskom a Lacom Novomeským. Vo svojich básňach zužitkoval podnety symbolizmu, poetizmu a surrealizmu, smerujúc k vytvoreniu vlastného individuálneho štýlu a poetiky. Býva označovaný za básnika domova, nakoľko ústredným motívom jeho poézie je domov, konkrétne priestor Zemplína a východoslovenských rovín. Toto bytostné prepojenie s krajinou detstva sa v jeho poézii sprítomňuje aj cez básnický jazyk, v použití východoslovenských (zemplínskych) nárečových a krajových slov: ústredným slovom je „valal“, ako označenie intímneho vnútorného priestoru domova. Druhým kľúčovým motívom a zároveň základnou etickou konštantou je matka.   V básnickej tvorbe Pavla Horova možno...