Dominik Tatarka (14. 3. 1913 – 10. 5. 1989) patrí ako prozaik a autor výtvarných, kultúrnych a spoločenských esejí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej kultúry 20. storočia. Jeho prvú zbierku noviel V úzkosti hľadania (1942) charakterizuje chvejivý pocit existenciálnej úzkosti z tragického ľudského údelu. Novela Panna zázračnica (1944) je Tatarkovou rozlúčkou s radostným obrazoborectvom mladosti, román Farská republika (1948) príbehom individuálneho zápasu za uchovanie ľudskosti v neľudskej vojne. Začiatkom päťdesiatych rokov stotožnil Tatarka ranoromantickú predstavu spoločenstva družnosti s komunistickým režimom (Družné letá 1954, Radostník 1954). Onedlho však  v grotesknom texte Démon súhlasu (1963) ukázal zhubnosť tejto ilúzie. V novelách Rozhovory bez konca...