Známky sú na spoločnom tlačovom liste s emisiou 519.

Prvé súťaže telesne postihnutých športovcov, vtedy zväčša britských vojakov – invalidov z bojísk II. svetovej vojny, sa konali 29. júla 1948 – v deň otvorenia XIV. OH. Neurológ Dr. Ludwig Guttmann (1899 – 1980) z nemocnice Stoke Mandeville v Aylesbury ich tam zorganizoval pre „vozíčkarov“ s poškodením miechy. Bol pevne presvedčený, že šport je pre nich formou liečby. Ich prvá, ešte stále britská, repríza v r. 1952 prebehla s účasťou holandských športovcov. Za službu olympijskému hnutiu boli Stoke Mandevillské hry v r. 1956 Medzinárodným olympijským výborom ocenené Fearnlyho pohárom a kráľovná Alžbeta II. povýšila Guttmanna v r. 1966 do šľachtického stavu – stal sa rytierom Rádu Britského impéria.   
V r. 1960 sa hry prvýkrát konali v dejisku OH – Ríme, potom nasledovali Tokio, Tel-Aviv a Heidelberg. V Toronte v r. 1976 už súťažili nielen vozíčkari, ale i športovci s iným druhom postihnutia.
Paralympijské hry sa tak vracajú do svojej kolísky s rozsiahlym programom pre viac než štyritisíc reprezentantov 166 krajín, na ktorých čakajú zápolenia v 21 športoch. Okrem klasických olympijských športov (napr. ľahká atletika, plávanie, vzpieranie, šerm, jazdectvo, cyklistika, veslárstvo, jachting) či hier (futbal, volejbal, basketbal, rugby, tenis, stolný tenis), sa bude súťažiť i v stále populárnejšej hre boccia či goalballe, ktorý vznikol po II. svetovej vojne ako loptová hra vojakov s poškodeným zrakom. Hrá sa v úplnom tichu – aby hráči počuli zvončeky, ktoré sú súčasťou lopty. Tú hráči nevidia, ale počujú. Aplauz po góle je však samozrejme povoleným dopingom... Verme, že sa ho dočkajú i naši reprezentanti, ktorí na predchádzajúcich hrách vybojovali v stolnom tenise, streľbe a cyklistike spolu dve zlaté, tri strieborné a jednu bronzovú medailu.

MUDr. Peter Osuský, CSc.