Štrnáste storočie bolo zlatou érou slovenských miest. Vzniklo ich už okolo sto a územie Slovenska sa stáva najurbánnejšou časťou uhorského štátu. Na základoch dediny, ktorú založil akýsi Koša, rýchlo vyrástlo mesto Košice. Ležalo na európskej magistrále spájajúcej Černomorie s Baltom. Preto rástlo
i bohatlo, čo s neľúbosťou znášali mocní feudáli Omodejovci z rodu Aba. Prepadávali kupcov smerujúcich do Košíc a neraz rabovali aj v samotnom meste. Pri jednom z prepadov  sa mešťania postavili na odpor, zabili starého Omodeja a jeho dvoch synov spolu s bojovníkmi uväznili. Bola to neobvyklá opovážlivosť a schyľovalo sa k otvorenej vojne.
Košičanov sa zastal mladý kráľ Karol Róbert z Anjou a pod stratou majetku nariadil východoslovenskej šľachte zhromaždiť sa pod kráľovské zástavy. Omodejovci si tiež získali spojenca. Boli to vojská najväčšieho magnáta na Slovensku – Matúša Čáka Trenčianskeho. K otvorenej bitke oboch vojenských táborov došlo na rovine v chotári obce Rozhanovce pri Košiciach. Bolo to 15. júna 1312. V krvavej bitke s veľkými stratami zvíťazilo kráľovské vojsko. Kronikár už po roku 1358 zapísal: „Bola to bitka, akej od čias tatárskeho vpádu do Uhorska nebolo.“ Významnú udalosť zachytil aj maliar, ktorý ilustroval Obrázkovú kroniku, niekedy po roku 1370. Porážku Abovcov a vojska Matúša Čáka Trenčianskeho znázornil pádom zástavy, na ktorej je historický znak starého Slovenska – dvojramenný kríž na troch kopcoch. Iluminácia poslúžila ako námet na našu známku.
Z historického hľadiska je významné, že po prvý raz v našich dejinách sa mesto postavilo na odpor šľachte. Košickí mešťania po vzore západoeurópskych miest si hľadali svojbytné postavenie v štruktúre feudálnej spoločnosti.

Dr. h. c. prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.