Obraz Svätá Anna Samotretia z Rožňavy (1513), v literatúre známy tiež pod menom Rožňavská Metercia, patrí medzi najslávnejšie diela neskorej gotiky na našom území. Kým okruh, z ktorého jeho maliar čerpal inšpiráciu ostáva naďalej predmetom diskusií, len málo pochybností panuje o určení tabule prostredia, v ktorom sa dodnes nachádza. Skupina svätej Anny s jej dcérou Pannou Máriou a vnukom – Ježišom – medzi nimi patrila okolo roku 1500 k najčastejším námetom obrazov na Spiši i na východnom Slovensku (Levoča, Ľubica, Spišská Sobota, Strážky, Prešov a i.). Rozmach tejto ikonografie súvisel s teologickou ideou o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a práve obrazy objednávané náboženskými bratstvami sv. Anny túto myšlienku propagovali.     Rožňavskú Meterciu od väčšiny podobných obrazov odlišuje krajinné pozadie s výjavmi z baníckeho života. A tak možno na tejto tabuli vidieť, ako si človek na prahu novoveku predstavoval mechanizmy potrebné na dobývanie rúd a drahých kovov, vrátane kladiek, vozíkov a niektorých prác ako napr. zvážanie rudy, tavenie a pod. Celému výjavu hore v strede z oblakov prihliada polpostava Boha Otca, po strome vľavo, za sv. Annou, lezie niekoľko anjelov. Tento motív zrejme vychádza zo Starého Zákona, kde sa hovorí o bohatstve, ktoré „neradno hľadať v korune stromu, lež medzi jeho koreňmi“ (Daniel 4,).
Rožňavská tabuľa integruje hneď niekoľko významov: Svätá Anna je patrónkou baníkov, ktorí svoju prácu nechali znázorniť v scénach za ústrednou skupinou. Z tohto pohľadu predstavuje bezprostrednú väzbu s lokálnym prostredím. Strom vľavo je moralisticko-náboženskou metaforou a paralelou k práci baníkov dolujúcich drahé kovy. A napokon – perspektívna krajinná kulisa za ústrednou skupinou predstavuje v našom maliarstve jeden z najstarších pokusov o znázornenie kultúrnej krajiny – prírodného prostredia obývaného a využívaného človekom.

Dušan Buran, PhD.