Jednou zo základných čŕt humanizmu – vrátane toho uhorského – bol jeho intenzívny záujem o antickú kultúru. Jej neoddeliteľnou súčasťou je aj cisársky portrét dochovaný predovšetkým na minciach a v bustách. Ján Sambucus, slávny básnik, historiograf a lekár, aktívny tiež ako kráľovský radca na viedenskom cisárskom dvore Ferdinanda I., nebol len objektom tohto oživeného záujmu. Naopak, sám vytvorenie celého radu podobizní slávnych krajinských osobností inicioval. Zaiste mu k tomu dopomohla tiež vlastná zbierka antických mincí a sôch, či rozsiahla knižnica rukopisov a dobovej tlače bohatej na tento čoraz obľúbenejší žáner.
Ján Sambucus, rodák z Trnavy, však napriek tomu nemá veľa vlastných autentických podobizní. Aj pre neskorších umelcov sa najvplyvnejším stal portrét vzdelanca od Pietra van den Borchta (1535 – 1608) z druhého vydania Sambucových „Emblemata“ – zbierky alegorických obrazov s komentármi vo forme poučení a krátkych filozofických traktátov (Antverpy 1566). Aj Tobias Stimmer (alebo jeho žiak Christoph Murer?) vytvoril drevorez so Sambucovým  portrétom podľa tohto zdroja. Dielko však bolo určené pre iný spis: Zbierka nemeckého humanistu Nicolausa Reusnera „Icones sive imagines virorum literis illustrium...“  zhromažďuje podľa dobového zvyku rad portrétov významných európskych osobností od antiky po súčasnosť (Štrasburg 1587, 1589). Podobizeň trnavského vzdelanca prešla v porovnaní s jej antverpskou predlohou (kde je zachytený v polpostave, navyše so psom) výraznou redukciou, a napriek rozoznateľnej závislosti na predobraze zmenila aj funkciu. Z naratívneho portrétu akademika s niekoľkými atribútmi sa tak stala reprezentačná busta dvorana; len titul a nápis pod obrazom – Medicus, Poëta & Historicus – čitateľovi osvetľujú, s kým má dočinenia.
Na kupóne známky je múza z titulnej strany Sambucovej zbierky „Emblemata“  a na FDC jedna z ilustrácií venovaná jeho rodnému mestu  Trnava.
           
 Mgr. Dušan Buran, PhD.


Tlačový list poštovej známky je obohatený o prítlač na kupóne vo forme razby mincí na spôsob slepotlače. Motívom je antická múza hudby prevzatá z titulného listu 2. vydania Sambucových Emblemát. Tu je stvárnených všetkých 9 antických múz v medailónoch, ktorých predlohou boli rímske mince  vyrazené v roku 66 pred Kr. rímskym magistrátom a bankérom v jednej osobe, Quintom Pomponiom Musom. Skratka mena rímskeho vydavateľa mincí, ktoré sa nachádzali v Sambucovej numizmatickej zbierke, je reprodukovaná okolo zobrazenej múzy, tj. Q. POMPONIA MVSA.  

Poštová známka Ján Sambucus, vydaná v emisnom rade umenie, tak prezentuje nielen jednu z najvýznamnejších renesančných osobností slovenského pôvodu, ale aj fenomén zberateľstva a objednávateľa výtvarného umenia v období humanizmu a renesancie.