Príležitostná známka sa venuje jednej z najvýznamnejších udalosti moderných slovenských dejín, vyhláseniu Memoranda národa slovenského 6. a 7. júna 1861 na národnom zhromaždení v Martine. Bol to v poradí druhý slovenský národný program (prvým boli Žiadosti slovenského národa z r. 1848). Slováci sa ním snažili dosiahnuť uznanie svojej národnej osobitosti a vyvodenia politických konzekvencií z tohto uznania – získanie národnej samosprávy (do angličtiny Home Rule) na ohraničenom území (Slovenské okolie), ktoré obývali. Súviselo s obnovením politického života v Rakúskej monarchii (Austrian Empire), v ktorej vtedy Slováci žili, po páde Bachovho absolutizmu. Nadväzovalo na Októbrový diplom panovníka z roku 1860, v ktorom prisľúbil obnovu slobodného politického života. Keďže sa tento život mal realizovať v historických štátoprávnych jednotkách monarchie, Slováci svoje memorandum primárne zaslali uhorskému snemu (Diet of Hungarian Kingdom). Ten sa ním však odmietol zaoberať. Po rozpustení snemu sa stály výbor, zvolený v Martine, obrátil s memorandom na panovníka. Toto, tzv. Viedenské memorandum bolo doplnené o Privilégium (ústavu) pre Slovenské okolie, v ktorom bolo stanovené štátoprávne postavenie slovenského národa v rámci monarchie. V danej dobe bolo memorandum neúspešné, ale jeho myšlienky boli základom slovenského politického programu až do r. 1938.
            Na známke sú portréty Š. M. Daxnera a J. Francisciho, hlavných organizátorov memorandového zhromaždenia a mladík zobrazujúci Slovensko v pozadí so ženskou postavou predstavujúcou slobodu, ako trhá svoje putá. Na ploche hárčeka, do ktorého je známka vsadená, sa memorandum zobrazuje portrétmi viacerých národovcov, zúčastnených na zhromaždení v Martine a  okrídlenou postavou (národným géniom) kráčajúcou dopredu, do budúcej slobodnej slovenskej krajiny. Prerušenie, stupienok na tejto ceste je práve memorandum, ktoré bolo takýmto míľnikom na danej ceste k slobode a samostatnosti. Zhromaždených zástupcov národa na FDC zobrazuje štylizovaný orol ako symbol slobody a nezávislosti. Na pečiatke je lipová ratolesť ako novodobý symbol slovanstva, ale zároveň i symbol miesta stretnutia (Pod lipami).               
PhDr. Anton Hrnko, CSc.