Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici je najväčším zo skupiny tzv. dvojloďových spišských kostolov a jeho architektúra v sebe integruje niekoľko prestavieb. Loď staršieho kostola bola po polovici 14. storočia zaklenutá krížovou klenbou na troch štíhlych stĺpoch. Z tvaroslovia staršej, ešte ranogotickej fázy, za zmienku stoja dva portály, no predovšetkým jedno z mála zachovaných kruhových okien slovenskej gotiky – rozeta. Interiér kostola prešiel zásadnými úpravami v 17. a 18. storočí – steny a klenbu po roku 1764 vyzdobili rokokovými ornamentmi. Starší je baldachýnový oltár v svätyni (1680). Pochádza z dielne levočského barokového sochára Olafa Engelholma. A aj v tomto monumentálnom diele je integrovaná skriňa staršieho, ešte gotického oltára so sochou Panny Márie zo začiatku 16. storočia.
Madona odetá do zlatého žiarivého plášťa a po stranách sprevádzaná menšími soškami štyroch svätíc predstavuje typ tzv. Apokalyptickej Márie – stojacej na polmesiaci s dvoma anjelmi pri nohách. Mesiac predstavuje diabla, ktorého Bohorodička pokorila; obaja anjeli dvíhajúci jej plášť majú funkciu sprostredkovať toto posolstvo zoči-voči divákovi. Spôsob tvarovania plášťa a najmä črty tvárí Panny Márie a anjelov prezrádzajú pôvod tejto sochy, a teda aj celého pôvodného gotického oltára, v dielni Majstra Pavla z Levoče.
Zachovanie staršej sochy, ba priamo celej skrine gotického retábula v novom barokovom oltári v Ľubici pritom nie je až takou výnimkou. V 17. storočí sa s podobným javom stretávame aj pri barokovom oltári Minoritského kostola v Levoči taktiež z dielne Olafa Engelholma; gotickú madonu nájdeme v barokovom oltári Farského kostola v Podolínci; vo Farskom kostole v Prešove integrovali 1696 do oltára celú gotickú skriňu s ôsmimi pôvodnými sochami. Takýto historizmus zaiste súvisel s dobovou atmosférou rekatolizácie a jej snahou o zdôrazňovanie kontinuity s náboženskou a kultúrnou tradíciou obdobia pred reformáciou. Umelecké pamiatky sa tak stali dôležitým argumentačným prostriedkom v konfesionálnych sporoch 17. storočia.

Mgr. Dušan Buran