Na severnom konci obce Topoľčianky sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaný monumentálny klasicistický kaštieľ.
V roku 1990 sa uskutočnil archeologický výskum na nádvorí zámku, ktorý odkryl základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia.
Už v polovici 16. storočia boli Topoľčianky v dosahu tureckých výpadov a boli neraz vypálené a pevnosť poškodená. Vtedajší majiteľ Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijec, ju dal prestavať na starých základoch. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákoczi, spolu so svojou manželkou Alžbetou Rákoczi, rod. Bánffy, ktorá dala vystavať v jednej z bývalých bášt kaplnku, ktorá je od roku 1686 významným pútnickým miestom.
V polovici 18. storočia sa stali majiteľmi zámku a celého panstva Keglevichovci, ktorý ho vlastnili až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 , bol na jeho mieste vystavaný klasicistický trakt. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.
Posledným šlachtickým majiteľom zámku sa stal roku 1890 arcivojvoda Jozef August Habsburg so svojou manželkou arcivojvodkyňou Augustou. Tento pár obýval zámok až do roku 1918, do vzniku prvej Československej republiky, keď bol zámok znárodnený a stal sa letným sídlom prezidentov republiky.
Prvý prezident ČSR – T. G. Masaryk chodieval do Topoľčianok takmer každý rok počas svojej prezidentskej funkcie. Posledným z prezidentov, ktorý zámok navštevoval, bol Klement Gottwald. V roku 1957 prešiel zámok do správy ROH na účel výberovej rekreácie a v roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku pre jeho krásu, umeleckú a historickú cenu.
V súčasnosti je majiteľom kaštieľa Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácii v Slovenskej republike (JMF ZOO v SR). Klasicistické krídlo slúži ako múzeum a v troch renesančných krídlach sa nachádza hotel s reštauráciou.

Lucia Vargová