Neoddeliteľnou súčasťou detských kníh je fenomén ilustrácie, ktorá obohacuje text o vizuálny vnem, atraktívny pre detského čitateľa. Slovenská ilustrácia má vo svete veľké renomé. K jej najvýznamnejším predstaviteľom patrí Albín Brunovský (1935 – 1997), ktorý sa okrem ilustrovania venoval aj grafickej tvorbe a maľbe. Ako vedúci Oddelenia grafiky a knižnej ilustrácie na VŠVU v Bratislave v rokoch 1967 – 1990 vychoval silnú generáciu grafikov a ilustrátorov, spomedzi ktorých sa na poli ilustrácie presadili najmä Dušan Kállay a Karol Ondreička. Brunovský patril k hlavným predstaviteľom fantazijného realizmu druhej polovice 20. storočia. Z mimoriadne rozsiahlej kolekcie 140 ilustrovaných kníh je 46 venovaných deťom.
Napriek tomu, že najviac kníh ilustroval v 60. rokoch 20. storočia, jeho najvýznamnejšie diela vznikli až okolo polovice 70. rokov. Na základe dlhoročnej spolupráce so slovenským básnikom Ľubomírom Feldekom vznikla rozprávková kniha Modrá kniha rozprávok (1974). Táto kniha bola v roku 1974 ocenená vydavateľstvom Mladé letá za „vynikajúcu realizáciu literárnej, výtvarnej a grafickej zložky“. Okrem toho získala veľa úspechov aj na prestížnych medzinárodných výstavách, v Aténach bola nominovaná na Čestnú listinu H. CH. Andersena v roku 1976 a na Medzinárodnej výstave knižného umenia IBA v Lipsku v roku 1977 dostala bronzovú medailu. Z tejto knihy pochádza ilustrácia Meluzína Jozefína, ktorá bola vybraná autorom grafickej úpravy známky, synom autora ilustrácií, Danielom Brunovským ako reprezentatívne dielo slovenskej ilustrácie.
Albín Brunovský knihy nikdy doslova neilustroval, ale voľne interpretoval, takže mohli slúžiť aj ako samostatné diela. Charakteristickou črtou jeho ilustrácií boli rozprávkovosť, absurdita, kontakt so svetom zvierat, humornosť, ako aj rekonštrukcia svojej prežitej detskej skúsenosti. Viaceré motívy, ktoré Brunovský použil pri ilustrovaní Modrej knihy rozprávok, sa neskôr stali témami viacerých grafických cyklov. Spomedzi všetkých možno uviesť napríklad známy grafický cyklus Dámy v klobúku z roku 1981, ktorého predobrazom je ilustrácia z frontispice Modrej knihy rozprávok zobrazená na obálke dňa vydania.
Brunovského ilustráciu literatúry pre deti a mládež preto možno považovať za tvorivý experiment, ktorý mal dosah na jeho voľnú tvorbu nielen v oblasti grafiky, ale aj maľby. Na jednej strane tu možno sledovať tendenciu obohatiť literárnu predlohu o samostatnú výtvarnú stránku neviazanú striktne na text, a na strane druhej snahu zotrieť rozdiel medzi ilustráciou kníh určených pre deti a literatúrou pre dospelých a odstrániť rozdiel medzi úžitkovou tvorbou zastúpenou ilustráciou a voľným umením grafiky a maľby.

Mgr. Viera Anoškinová