Ján Mudroch (1909 Senica-Sotina – 1968 Bratislava). Navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého, pokračoval na UMPRUM v Prahe (1930 – 1933) a štúdiá zavŕšil na Akadémií výtvarných umení v Prahe (prof. Obrovský a W. Nowak). Do slovenského dejepisu umenia sa zapísal predovšetkým v súvislosti s maliarstvom Generácie 1909 (radí sa k bratislavskej vetve) a hnutím Avantgarda 38. Východiská jeho tvorby siahajú k vzorom ako P. Cézanne a postimpresionistické maliarstvo vôbec. Okrem maliarskej kariéry sa Mudroch angažoval aj vo verejnom živote, vo veľkej miere sa zaslúžil o obnovenie Umeleckej besedy, založenie Slovenskej národnej galérie a Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave, ktorej bol prvým rektorom. V roku 1938 sa vrátil na Slovensko, kde sa hneď etabloval ako vedúca osobnosť – nastúpil ako pedagóg na Školu umeleckých remesiel, potom učil na SVŠT. Prichádzal nabudený veľkomestom plný očakávaní a s vysokými nárokmi. Umelci v Mudrochovi vítali umelca maliarskeho temperamentu s pevným a logickým riešením plochy ako u starých majstrov. Najplodnejšie roky jeho tvorby spadajú práve do tohto obdobia, jeho dielo vrcholí na prelome 30. a 40. rokov a okrem maľby Cudzia ruža (1940) sa sem radí aj obraz Madona s čiernou svätožiarou (1939), ktorých namaľoval niekoľko verzií. Predlohou Madony bola fotografia, čo nebolo u autora ojedinelé, podobne postupoval aj v prípade diela Zavraždený básnik (1939). Práve tu zhodnotil svoje okúzlenie Rembrandtom, ktoré sa prejavilo obmenou niektorých jeho štýlových efektov v modernistickom duchu. Okrem formálneho prejavu ho zaujímal aj myšlienkový svet jeho umenia, zdanlivo jednoduchú formu naplnil vnútorným dramatickým dejom. Na pozadí maľby šerosvitu, z ktorej sa vynárajú žiarivé tóny farieb, predchol svoje diela aj temnou snivou atmosférou, ktorú podčiarkujú zvolené názvy, tak ako je to i v tomto prípade. Práve tieto diela sú dnes považované za vyvrcholenie Mudrochovho umenia. Alexandra Kusá, PhD.