© Slovenská pošta, a . s., 2007 Hradná vyvýšenina, na ktorej sa vypína kamenná dominanta oravského regiónu, bola osídlená už v dobe predhistorickej. V mladšom halštatskom období dochádza postupne k budovaniu osád s valovým opevnením, pričom takéto sídlisko vzniklo i v Oravskom Podzámku na hradnom kopci a stalo sa určitým základom budúceho hradu. Prvá písomná zmienka o Oravskom hrade pochádza z roku 1267, kedy hrad získal do držby vtedajší panovník Belo IV. Súčasná podoba hradného komplexu vznikla postupným budovaním a prestavbami obranných, obytných a hospodárskych stavieb v priestore Horného, Stredného a Dolného hradu od 13. do 20. storočia. Každá časť je dokladom rôznych stavebných štýlov – od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus. Najvyššia časť – Citadela, pochádzajúca z 13. storočia, patrí k najstarším objektom Oravského hradu. V 15. storočí dal Matej Korvín v Strednom hrade vybudovať obytný palác a obranné múry v Dolnom hrade. V prvej polovici 16. storočia Ján z Dubovca výstavbou dvoch bášt, druhej brány s padacím mostom a stavebnými úpravami hradieb v priestore Dolného hradu, zabezpečil zlepšenie fortifikačných podmienok hradu. Na prelome 16. a 17. storočia vlastníci Oravského hradu – Thurzovci, dali hrad postupne prestavať a opevniť. V tomto období bol dobudovaný komplex stavieb Dolného hradu, kde vznikol obytný palác, Kaplnka sv. Michala, budova fary, terasa a nová vstupná prvá brána. V roku 1800 postihol hrad ničivý požiar. Čiastočné úpravy sa uskutočňovali v rokoch 1906 -1912 a neskôr, počas generálnej opravy v rozpätí rokov 1953 – 1968, bol hrad komplexne opravený. Oravský hrad v súčasnosti patrí do správy Oravského múzea P. O. Hviezdoslava so sídlom v Dolnom Kubíne. Mgr. Iveta Floreková