© Slovenská pošta, a.s., 2006 Medená ruda sa začala na našom území ťažiť a používať už v eneolite. Vyrábali sa z nej rôzne ozdoby, bojovnícke sekeromlaty, dýky a pod. Neskôr, v dobe bronzovej, bola meď hlavnou zložkou, ktorá sa používala na výrobu bronzu – zliatiny medi a cínu. Skutočný rozvoj hlbinnej ťažby medi a jej následného využitia však na našom území nastal v stredoveku. V tomto období sa strediskom ťažby medenej rudy stala Banská Bystrica – hlavne jej okolité banícke osady Staré Hory, Špania Dolina, Piesky, Richtárová. Od 14. storočia sa meď z oblasti Banskej Bystrice dostávala do sveta cez významné európske obchodné centrá, akými boli mestá Bruggy, Benátky, Antverpy, Gdaňsk, Lisabon. V roku 1494 bol založený Banskobystrický mediarsky podnik, ako výrobná základňa thurzovsko-fuggerovskej Uhorskej obchodnej spoločnosti. Banskobystrický mediarsky podnik patril už v dobe svojho vzniku zásluhou organizačnej a obchodnej stratégie jeho zakladateľov Jána Thurzu a Jakuba Fuggera k európskym unikátom. Meď dala aj prívlastok mestu Banská Bystrica v prísloví: Zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica, medená Bystrica. Dutá miera mesta Banská Bystrica je vyhotovená tiež z kvalitnej banskobystrickej medi. Je vysoká 23cm, s priemerom ústia 9,8cm a priemer dna dosahuje 11cm. Na prednej strane sa nachádza plastický erb mesta Banská Bystrica a vročenie 1576. Dutá miera sa do vtedajšieho Mestského múzea v Banskej Bystrici, založeného v roku 1889, dostala v roku 1891 z mestského archívu. V roku 1900 dutá miera reprezentovala mesto a múzeum na Svetovej výstave v Paríži. V súčasnosti je ako vzácny exponát vystavená v expozícii Stredoslovenského múzea v budove Thurzovho domu na námestí v Banskej Bystrici. Motív prezentovaný na FDC predstavuje erb slobodného kráľovského banského mesta Banská Bystrica na mestskom pečatidle z 15. storočia. PhDr. Vladimír Sklenka