© Slovenská pošta, a.s., 2006 Renesančné umenie sa na Slovensku objavuje už začiatkom 16. storočia súčasne s prejavmi doznievajúcej gotiky. Vďaka mnohým umelcom a remeselníkom z Talianska a Dalmácie, ktorých kráľ Matej Korvín povolal do Budína, renesancia prichádza na Slovensko o niečo skôr ako v ostatných krajinách na sever od Álp. Po porážke uhorských vojsk Turkami pri Moháči v roku 1526 sa do popredia záujmu, hlavne v južných oblastiach Slovenska, dostáva budovanie pevností a obranných systémov. K typickým stavebným druhom renesančnej architektúry na Slovensku patrili kaštiele. Najväčší rozmach zaznamenala renesancia na východnom Slovensku, hlavne na Spiši. Vplyv susedného Poľska a silné domáce tradície prispeli k vytvoreniu svojrázneho umeleckého prejavu nazývaného východoslovenskou renesanciou. K jej jedinečným stavbám patrili zvonice s typickou štítkovou atikou často doplnených bohatou sgrafitovou výzdobou. Mesto Podolínec je jedným z najstarších slovenských miest. Mestské výsady dostalo už v roku 1292. Toto prosperujúce mesto s rozvinutými remeslami a obchodom, ktoré spolu s ďalšími spišskými mestami patrilo v rokoch 1412 až 1772 do Poľska, sa výrazne podieľalo na vývoji renesančnej architektúry. Dodnes sa uchovala jeho pôvodná urbanistická štruktúra so stredovekým pôdorysom a mestským opevnením. Renesančná zvonica v Podolínci pochádza z roku 1659. Je situovaná v areáli farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Nízka hranolová veža s výraznou dvojitou atikou s plastickou slepou arkatúrou a zvukovými arkádovými otvormi patrí k typickým príkladom renesančného staviteľstva v období reformácie. Zvláštnosťou podolínskej zvonice je využitie prízemia na radnú sieň. Na poschodí zvonice, kam vedie pristavené polkruhové schodisko, sa nachádza vzácny zvon z roku 1392. Vedľa schodiska, na stene zvonice, je situovaný misijný kríž s telom ukrižovaného Krista. Na FDC je prezentovaný detail tejto pôsobivej plastiky Krista na kríži. PhDr. Jadwiga Lacková