Spolužitie slovenského a poľského národa v oblasti Pienín má dlhodobé korene. Ľudí tu spájali nielen spoločné osudy či osobitá goralská kultúra ale aj prirodzená vodná cesta po rieke Dunajec. Miestni pltníci oddávna využívali jeho tok a z tohoto malebného kraja sa cez ústie Dunajca do Visly plavili až po Baltické more. Aj v súčasnosti patria Dunajec a postavy pltníkov v goralských krojoch neoddeliteľne k sebe a stali sa charakteristickou súčasťou slovenských i poľských Pienín. O tom, že ľudia si nezávisle na národnostnej príslušnosti dokázali uvedomiť aj krásy a hodnoty tunajšej prírody svedčí fakt, že územie Pienín bolo už v roku 1932 vyhlásené ako prvý medzinárodný prírodný park v Európe. V súčasnosti vytvára Dunajec na svojej kľukatej ceste po najväčšom prírodnom kaňone strednej Európy okolo 20 km úsek spoločnej slovensko-poľskej hranice. Tento kraj je okrem prírodných krás známy aj vďaka osobnostiam, ktoré tu v minulosti žili. Najmä obyvatelia starobylého Červeného kláštora, ktorými boli najskôr v 14. - 16. storočí kartuziáni a v 18. storočí kamalduli, sa výrazne zapísali do jeho histórie. Najslávnejší z nich, tajomný mních fráter Cyprián, sa preslávil nielen ako autor najstaršieho zachovaného herbára na našom území, ale aj ako vynálezca „lietajúceho stroja“, ktorým vzlietol z najvyššieho vrchu v poľskej časti Pienín - Tri koruny. Na spoločnom slovensko – poľskom vydaní známky sú spojené tri najznámejšie pohľady z krajiny okolo Dunajca, a to pltníci v goralských krojoch pri splavovaní rieky, národná kultúrna pamiatka Červený Kláštor, ktorý symbolizuje slovenskú stranu a vrch Tri koruny. Autorom výtvarného návrhu známky je poľský autor J. Brodowski.