Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 5. 8. 1997 príležitostnú poštovú známku "Vodný kolový mlyn" z emisného radu Technické pamiatky s témou riečne mlyny v nominálnej hodnote 4 Sk. Autorom výtvarných návrhov emisie s vyobrazením pohľadov na vodný mlyn v Jelke je Karol Felix , rytcom je František Horniak. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 33 x 33 mm vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 35 známkach. Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku - vodný mlyn v Jelke - stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke asi 23 km. Vznik a rozšírenie vodných mlynov v našej oblasti boli podmienené predovšetkým prírodnými, hydrogeografickýni a hospodárskymi pomermi. Bohatosť vodných tokov na Podunajskej nížine umožňovala rýchly rozvoj týchto špecifických remeselných výrobných zariadení. Na krátkych úsekoch dolných tokov sa sústreďoval veľký počet lodných mlynov v tzv. mlynských prístavoch. V roku 1866 bolo na Malom Dunaji asi 37 mlynov, z ktorých v Jelke boli 4. Lodné mlyny zakotvené na rieke, či pri brehu, najmä ak mali v riečišti hate, boli veľkou prekážkou vodnej plavby, preto na základe tzv. vodného zákona z roku 1885 boli zrušené všetky lodné mlyny, ktoré nevyhovovali predpisom o bezpečnosti vodnej plavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J.Németh r.1899. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť r. 1906 a pracoval do apríla 1951. Obnovený mlyn je v súčasnosti sprístupnený verejnosti a od roku 1983 zaevidovaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 5. 8. 1997 až do odvolania.