Idey náboženskej reformácie sa v 16. storočí rýchlo rozšírili aj u nás. Po patriciáte východoslovenských kráľovských miest a stredoslovenských banských miest sa uhorská šľachta postupne priklonila k reformácii, a tak začiatkom 17. storočia bola značná časť územia dnešného Slovenska protestantská. Na krajinskom sneme v r. 1609 sa palatínom Uhorska stal gróf Juraj Thurzo z Betlanoviec (1567 – 1616), stúpenec reformácie augsburského smeru, ktorú podporoval a svojou autoritou účinne presadzoval. Dôležitým medzníkom bola synoda, zvolaná na dni 28. – 30. marca 1610 do Žiliny pod záštitou palatína Thurzu. Žilinská synoda znamenala konštituovanie a vytvorenie samostatnej cirkevnej organizácie evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Cirkevné zbory na nej zastúpené definovali základné vieroučné otázky a prijali Formulu svornosti. Významnú úlohu na jej príprave a formulácii záverov zohral bytčiansky farár a Thurzov poradca Eliáš Láni, zvolený za jedného z prvých evanjelických superintendentov. Unikátnou autentickou pamiatkou z tých čias je Thurzov oltár Speculum Justificationis z roku 1611. Monumentálny drevený oltár z kaplnky na Oravskom hrade, zachovaný dnes v kostole ev. a. v. v Necpaloch, je pozoruhodný formou i obsahom. Podoba oltárneho celku s deviatimi obrazmi vychádza zo staršej grafickej predlohy z dielne norimberského rytca a vydavateľa Josta Ammana, navrhnutej evanjelickým teológom Casparom Melissanderom. Menšie tabuľové maľby na pevných krídlach, v predele a oltárnom nadstavci zobrazujú biblické výjavy. Komplikovaná kompozícia rozmerného ústredného obrazu, namaľovaného na plátne, je vizualizáciou kľúčových vieroučných otázok, ktorých je programovým vyjadrením. Zobrazenými motívmi a nápismi v jednej kompozícii interpretuje tézy o ospravedlnení hriešneho človeka pred Bohom z viery samotnej v protestantskom ponímaní. Hodnota Thurzovho oltára je výnimočná – jednak vzhľadom na osobnosť objednávateľa, jednak pre náročnosť a unikátnosť jeho ideového programu a v neposlednom rade pre jeho umelecké kvality, prekračujúce priemernú úroveň diel protestantského umenia 17. storočia zachovaných u nás. Jeho ikonografia je výrazom stavovskej a konfesijnej identity vznešeného objednávateľa a okrem reprezentácie je zároveň jeho „obrazovým vyznaním viery“. Mgr. Jozef Medvecký, CSc.