© Slovenská pošta, a. s., 2009 Maľované alebo zdobené vajíčka sa nerozlučne spájajú s Veľkou nocou. Symbolizujú jar a nový život, v kresťanskej rovine sa spájajú so vzkriesením a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Symbolika vajca siaha hlboko do pohanských čias, kedy sa spájalo s plodnosťou a kolobehom života. V mnohých starovekých kultúrach sa zrejme preto stretávame so zvykom vkladania vajec mŕtvym do hrobu. Podobný zvyk je v slovanskom prostredí doložený už v 9. storočí, kedy súčasťou hrobovej výbavy v Kyjevskej Rusi boli tzv. písanky – zdobené modely vajec vyrobené z hliny. Niektoré stredoveké literárne pamiatky zo slovanského prostredia dokonca naznačujú, že u starých Slovanov existovala predstava vzniku sveta z kozmického vajca. V širšom slovanskom prostredí sa dodnes stretávame so zvykom zdobenia vajec v súvislosti so sviatkami jari. Na zdobenie sa používajú najčastejšie slepačie, ale aj kačacie a husacie vajcia. V rozličných regiónoch Slovenska sa používajú rôzne techniky zdobenia kraslíc, k tradičným patrí napríklad voskovanie, batikovanie, leptanie, vyškrabovanie, oblepovanie trávami a slamou či odrôtovanie vajíčok atď. Okrem rôzne zdobených vajec – kraslíc, ktoré slúžili na ozdobu a obdarovanie, sa so sviatkom Veľkej noci spája aj zvyk varenia a jedenia vajec. Vajcia ako symbol života tu najmä v minulosti mali zabezpečiť životnú silu a regeneráciu po náročnom období zimy. Mgr. Tatiana Podolinská, PhD.