© Slovenská pošta, a .s., 2007 Umenie baroka bolo aj na našom dnešnom území v mnohom úzko previazané s opätovným rozkvetom kultu svätých. Potridentská ikonografia priniesla so sebou novokanonizovaných svätcov a cielene oživovala celú plejádu najrôznejších stredovekých svätých patrónov a ochrancov. Medzi nich sa radí aj v Bratislave narodená dcéra uhorského kráľa Ondreja II. Alžbeta Uhorská (* 1207). Označovaná tiež býva aj ako Alžbeta Durínska, podľa svojho manžela durínskeho grófa Ľudovíta IV. Po jeho smrti v roku 1227 sa vzdala majetku a dobrovoľne žila v chudobe vo františkánskom kláštore v Marburgu, kde sa venovala opatere chorých. Tam aj v novembri 1231 umrela a za svoju obetavú charitatívnu činnosť bola už o štyri roky neskôr kanonizovaná pápežom Gregorom IX. Spolu s ďalšími sväticami sv. Hedvigou Poľskou a sv. Anežkou Českou tvorí trojicu veľkých charitatívnych svätíc Strednej Európy. Často býva zobrazovaná ako františkánska rehoľníčka, alebo v dobovom šľachtickom odeve s korunkou a zvyčajnou postavou žobráka pri jej nohách. Rovnako ju zachytil aj maliar oltárneho plátna bližšie neznámej proveniencie, ktoré SNG zakúpila do svojich zbierok v závere roku 1972. Ako naznačuje otáznik za menom tvorcu, problematika autorstva obrazu pochádzajúceho z doby okolo polovice 18. storočia dosiaľ nebola definitívne uzavretá. Pomerne kvalitná maľba bola po reštaurovaní vtedajšou kurátorkou barokovej zbierky SNG M. Keleti opakovane spájaná s tvorbou bratov Palkovcov, členov významnej umeleckej rodiny sliezskeho pôvodu, ktorí istý čas pôsobili vo Viedni aj v Bratislave. V posledných prácach ho hypoteticky, na základe štýlovej kritiky, radila k okruhu či k tvorbe mladšieho a nadanejšieho Františka K. Palka (1724 Wrocław – 1767 Mníchov). Táto atribúcia však nebola plne prijatá a ostáva predmetom ďalších umenovedných bádaní na poli rakúsky orientovanej maľby nášho územia v 18. storočí, ktoré má napriek mnohým pokrokom ešte viacero bielych miest. Katarína Chmelinová, PhD.