Plavecké súťaže boli už súčasťou programu prvých novodobých olympijských hier v Aténach v roku 1896 a spolu s ľahkou atletikou je plávanie i dnes najvýznamnejším letným olympijským športom. V roku 1908 vznikla Medzinárodná amatérska federácia plávania (FINA), ale prvé majstrovstvá Európy (mužov) sa konali v Budapešti až v roku 1926 a žien v Bologni v roku 1927. Dejiskom 1. majstrovstiev sveta v plávaní, skokoch do vody a vodnom póle bol v roku 1973 Belehrad. Veľkou postavou svetovej plaveckej histórie je rodák z Vysokej pri Morave Zoltán Halmaj, držiteľ 2 zlatých, 4 strieborných a 1 bronzovej olympijskej medaily z OH 1900 a 1904. O významné úspechy slovenského plavectva sa v medzivojnovom období zaslúžil J. Steiner (bronz na ME 1931), po 2. svetovej vojne finalisti z olympijských bazénov Ľ. Komadel (1952), O. Kozičová (1968) a M. Roľko (1976, 1980), ktorý sa stal v roku 1977 v Jönköpingu majstrom Európy na 100 m znak. Známka vydaná k Majstrovstvám sveta je zároveň poctou najúspešnejšej slovenskej plavkyni všetkých čias, Martine Moravcovej z Piešťan, ktorá má v Barcelone možnosť rozšíriť si bohatú medailovú zbierku z vrcholných svetových podujatí. Dr. Peter Osuský