Alexander Dubček sa narodil 27. 11. 1921 v obci Uhrovec. Už v mladosti sa zapájal do ilegálnej protifašistickej činnosti, bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Od roku 1949 sa profesionálne venoval verejnej a politickej práci. Od januára 1968 sa pod jeho vedením začal obrodný proces "česká a slovenská jar", úsilie o demokratizáciu spoločnosti, ktoré si získalo ohlas a sympatie na celom svete. Po násilnom prerušení tohto procesu v auguste 1968 bol dvadsať rokov vystavený perzekúcii. Zachoval si však svoju tvár, kritizoval systém, udržoval svojimi článkami a vystúpeniami ducha existencie a vieru v pokrok a slobodu. Po páde totality v novembri 1989 sa opätovne vrátil do aktívnej politiky, bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Zomrel 7. novembra 1992 v Prahe, vyše 70-ročný, na následky ťažkej autohavárie. Alexander Dubček sa ešte za svojho života stal symbolom úsilia o demokraciu a humanitu. Svojou statočnosťou a skromnosťou si tento charizmatický politik získal sympatie a úctu miliónov prostých ľudí i významných verejných činiteľov. V svojej dobe sa stal najznámejším Slovákom v Európe i vo svete.