Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 12. 9. 1998 bežnú výplatnú poštovú známku "Trnava" s nominálnou hodnotou 5 Sk. Na známke sú dominanty historického jadra mesta - mestská veža a súsošie Najsvätejšej trojice. Doplnená je erbom mesta. Autorom výtvarných návrhov emisie a súčasne aj rytcom známky je Martin Činovský. Známku čierno-žlto-modrej farebnosti o rozmeroch obrazovej časti 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 ks známok . Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Trnava. Na FDC je staršia verzia motívu mestského erbu v plastickom barokovom orámovaní. FDC vytlačila tlačiareň Kníhtlač Gerthoffer Zohor dvojfarebným ofsetom ( vo farbách okrová a hnedá). Spojením osád na riečke Trnávke a na pahorku, kde sa na Veľkú Sobotu konali výročné trhy, vzniklo mesto, ktoré kráľ Belo IV. výsadami r. 1238 povýšil, ako prvé na Slovensku, na slobodné kráľovské mesto. Výhodná poloha na križovatke Českej cesty a Považskej cesty umožňovala usadzovanie obchodníkov aj remeselníkov. Význam mesta neobyčajne vzrástol, keď sem presídlila kapitula po dobytí Ostrihomu Turkami r.1543. Odvtedy je Trnava nazývaná malým Rímom. Kardinál Peter Pázmáň v r. 1635 založil univerzitu, ktorá mala 4 fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a nakoniec aj medicíny. Mária Terézia ju v roku 1777 cisárskym dekrétom preložila do Budína. Obdĺžnikový pôdorys mesta so zachovaným systémom hradieb z XIII.st. tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dominantou historického jadra je mestská veža postavená r. 1574 ako pozorovateľňa a súsošie Najsvätejšej trojice z r.1659. Svetovým unikátom je veľký erb mesta, ktorý má v strede kolesa Kristovu hlavu. Jeho zjednodušená podoba ako šesťspicové koleso tvorí christogram s gréckymi písmenami I (iota) - Jesos a X (chi) - Christos. Anton Bernolák tu v r. 1792 založil Slovenské učené tovarišstvo a Andrej Radlinský r. 1870 Spolok sv. Vojtecha, ktorý v čase národnostného útlaku, keď bola zatvorená Matica slovenská, zohral významnú úlohu v udržiavaní národného povedomia Slovákov. Mgr. Ján Mička Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 12.9.1998 až do odvolania.