Krista Bendová (27. január 1923 Kráľova Lehota – 27. január 1988 Bratislava) bola slovenská poetka, prozaička, dramatička a novinárka, ale predovšetkým autorka kníh pre deti a mládež. Svoje práce publikovala aj pod pseudonymom Mária Hlavatá, Kristián Benko a.i. Krista Bendová navštevovala základné školy v Kráľovej Lehote, potom v Kremnici a Nových Zámkoch. Gymnázium začala študovať najprv v Nových Zámkoch, neskôr v Banskej Bystrici, kde aj zmaturovala. Vo vysokoškolskom štúdiu slovenčiny a ruštiny pokračovala na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a paralelne s tým navštevovala aj Dramatickú akadémiu v Bratislave, ktorú ale zo zdravotných dôvodov nedokončila.

    V roku 1948 začala pracovať v redakcii vydavateľstva Pravda, neskôr aj v redakciách časopisov Ohník a Roháč, ako aj na sekretariáte Zväzu československých spisovateľov. V rokoch 1958 – 1964 pôsobila ako redaktorka  denníka Pravda, od roku 1964 sa však už venovala len vlastnej literárnej tvorbe. Už v roku 1948 debutovala básnickou zbierkou „Listy milému“, ktorá bola reflexiou jej životnej situácie, s ktorou sa vyrovnala zbierkou „Ruky“ (1948). Do dejín slovenskej literatúry sa zapísala najmä ako autorka detskej literatúry, V roku 1949 vyšiel veršovaný debut pre deti „Čačky-hračky“ a postupne i ďalšie zbierky ako „Čo sa robí, čo sa stalo“ (1950) a „Pioniersky pochod“ (1952). Významnú úlohu vo vývine detskej poézie zohrala zbierka „Bola raz jedna trieda“ (1956), v ktorej použila verše na spôsob „veselej pedagogiky“. Ďalšie humoristicky ladené básnické knihy „Ako Jožko Pletko poplietol si všetko“ a „Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko“ (1959) zasa využívajú princípy situačnej komiky. Autorkiným najznámejším dielom je však cyklus autorských rozprávok o „Osmijankovi“, ktorý bol spopularizovaný rozhlasovým spracovaním Ctibora Filčíka. 

     K. Bendová bola manželkou slovenského spisovateľa Jána Kostru a v roku 1983 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. Známka zobrazuje spisovateľkin portrét nakreslený kriedou na školskú tabuľu. Pri tvorbe návrhu známky sa autorka inšpirovala práve básnickou zbierkou „Bola raz jedna trieda“, konkrétne rovnomennou básničkou o žiačikoch, ktorí si kradli kriedu do vrecúšok. FDC tvorí ilustrácia básničky „O spadnutej hruške“, zobrazenej vo forme malého nezbedníka.

Spracované podľa materiálov Literárneho informačného centra (LIC).