Salamandra škvrnitá je našim najväčším mlokom, ktorý u nás dosahuje veľkosť 20 v južnej Európe až 30 centimetrov. Má širokú hlavu a robustné valcovité telo ukončené chvostom. Hladká koža má množstvo pórov, v ktorých vyúsťujú jedové žľazy, na ktoré upozorňuje výstražné sfarbenie – čierne telo s množstvom variabilných žlto-oranžových škvŕn. Spôsobom života sa výrazne odlišuje od ostatných našich druhov obojživelníkov. Salamandra je nočný živočích, viazaný na listnaté najmä dubové a bukové lesy pahorkatín a pohorí. V ihličnatých lesoch je veľmi zriedkavá. Na Slovensku sa vyskytuje až do nadmorských výšok 1000 m. n. m. Počas dňa sa ukrýva v lístí, pod pňami a kameňmi, v norách cicavcov a v rôznych zemných štrbinách. Cez deň majú salamandry zvýšenú aktivitu len počas silných dažďov a v období párenia. Pári sa na jeseň v suchozemskom prostredí. Nasledujúcu jar kladie samica larvy do malých potôčikov, jazierok, pramenísk a studničiek. Larvy sú dravé a ich vývoj môže trvať aj viac rokov, ale spravidla na jeseň toho istého roku metamorfujú na mladé jedince, ktoré opúšťajú vodné prostredie a žijú rovnakým spôsobom ako dospelé jedince. Salamandra sa pohybuje pomaly a živí sa rôznymi bezstavovcami ako sú červy, mäkkýše a rôzne článkonožce. Salamandry zimujú v hlbších zemných úkrytoch, často ďaleko vzdialené od vody. Salamandra škvrnitá sa vyskytuje skoro v celej Európe okrem Škandinávie, Britských a stredomorských ostrovov, zasahuje aj do Turecka a severnej Afriky. Východnú hranicu rozšírenia tvorí Karpatský oblúk Na tomto území vytvára množstvo geografických poddruhov a foriem, z ktorých niektoré sú dnes považované za samostatné druhy. Salamandra škvrnitá je na Slovensku aj v celej Európe chráneným druhom. Ján Kautman