© Slovenská pošta, a . s., 2009 Jedna z najznámejších románskych stavieb na Slovensku stojí na malej plošine vápencového ostrohu nad obcou Dražovce. Malý kostolík pozostáva z obdĺžnikovej plochostropej lode, nízkej apsidy zaklenutej konchou a štíhlej ihlancovitej veže vztýčenej nad západnou emporou. Reprezentuje najstaršiu vrstvu vidieckych sakrálnych stavieb na území Slovenska. Malá a pomerne strohá stavba, zasvätená archanjelovi Michalovi, prešla zložitým vývojom, ktorého hlavné etapy spadajú do 11. až 13. storočia. Kostol postavili na mieste staršieho kostolíka, ktorý mal takmer totožný pôdorys, bol však o niečo menší. Tento predchodca vznikol najneskôr v polovici 11. storočia a v tom čase sa okolo neho aj pochovávalo. Nevieme presne, kedy a prečo zanikol. Nový kostol, postavený zrejme iba v krátkom časovom odstupe od zániku starého, rešpektoval jeho pôvodnú dispozíciu. Z veľkej časti tvorí dodnes obvodové murivo zachovanej stavby. Počas nasledujúcich stavebných úprav došlo k nadstavbe lode aj apsidy, na ktorej pribudla výzdoba tvorená tehlovým strieškovým vlysom. Upravili sa okná, nadstavala veža. Prekvapujúcim zistením nedávnych výskumov bolo, že dodatočným prvkom v architektúre kostola je empora, dlho považovaná za jeho pôvodnú súčasť. V západnej časti lode ju postavili pravdepodobne až v 13. storočí, čím sa vývoj dispozície kostola v zásade ukončil. Najstaršia podoba empory pozostávala z prízemnej časti otvorenej do lode tromi arkádami na štvorhranných pilieroch. Na hornom podlaží mala stredný múr prelomený arkádou a drevené zábradlie. Podobne riešené empory tvoria neodmysliteľnú súčasť celého radu románskych kostolov. Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.