Označenie T1 1000g zodpovedá tarife pre list 1. triedy do 1000 g v tuzemskom styku. © Slovenská pošta, a . s., 2008 Zoltán Palugyay (* 9. 11. 1898 Liptovský Mikuláš-Bodice – 18. 9. 1935 Nízke Tatry) Zolo Palugyay patrí k popredným predstaviteľom slovenskej výtvarnej moderny. Študoval na niekoľkých miestach, najprv sa mu venoval rodinný priateľ a maliar P. J. Kern. Pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti a Akadémii výtvarných umení v Krakove. Neskorší pobyt v Mníchove poskytol mladému Palugyayovi najmodernejšie školenie a zapôsobil naň aj kultúrnou atmosférou mesta. Po návrate zo štúdií sa spriatelil s J. Alexym a M. A. Bazovským. Spoločne sa „pridali“ k Benkovmu maliarskemu úsiliu vytvoriť národný program modernej maľby, no ich prístup bol v mnohom odlišný. Spoločné priateľstvo vyvrcholilo v spoluangažovaní sa v začiatkoch Alexyho maliarskej kolónie v Piešťanoch. Palugyay bol aj literárne činný, čo dokladá jeho časopisecká spisba venovaná modernému maliarstvu. Palugyay počas celého svojho tvorivého života inklinoval k pastelu a akvarelu, pravdepodobne preto, lebo ním najlepšie vyjadril citový naturel a náladové chápanie motívu. Jeho raná tvorba vychádza z postimpresionistického realizmu oživeného expresionizmom, toto východisko sa potom v rôznej intenzite vinie celým jeho dielom. Palugyayov variant expresionizmu je asi najevidentnejší v sérií diel s námetom dedinských chalúp, napríklad Samota (okolo 1930), Pri dedine (okolo 1930), Chalupy (1931). V rokoch 1930 – 1932 nedokončené maliarove dielo vrcholí. Expresionizmus naberá monumentalizujúci ráz, postupne sa prepracováva k expresívnej tvarovej nadsázke. Výsledkom sú „panteistické obrazy búrlivo klíčiacej prírody, baladické vízie harmonickej, priam rajskej súnáležitosti rovnako ľudského a prírodného, ako civilizačného a vidieckeho“, napríklad Krajina s kvetmi / Nirvána (1930), ale aj Dievča v bielom s továrenskými komínmi a kvetmi (1932). Alexandra Kusá, PhD.