Označenie T1 50g zodpovedá tarife pre list 1. triedy do 50 g v tuzemskom styku. © Slovenská pošta, a . s., 2008 V roku 2008 si Slovenská pošta, a.s. pripomína 550 výročie korunovania Mateja Korvína (* 23. 2. 1443, † 6. 4. 1490) uhorským kráľom v roku 1458. Práve na žiadosť tohto panovníka bola v roku 1465 v Bratislave založená prvá univerzita na území Slovenska  Universitas Istropolitana, ktorej dodnes stojaca budova postavená v neskorogotickom štýle je sídlom Vysokej školy múzických umení. Matej bol synom uhorského guvernéra Jána Huňadyho a epitetum Corvinus mu pridelil jeho životopisec, renesančný vzdelanec pôsobiaci na jeho dvore Antonio Bonfini, ktorý vranu v jeho erbe (lat. Corvus) odvodil zo starého rímskeho rodu Corvini. Matej bol vychovaný v humanistickom duchu renesancie práve prenikajúcej do Uhorska. Na svojom hrade v Bude vybudoval rozsiahlu knižnicu Bibliotéku Corvinianu s prekladmi diel antických autorov a na jeho dvore pôsobili mnohí významní renesanční učenci, ako napr. Marsilio Ficino a renomovaní talianski umelci Filippo Lippi alebo Verrocchio. Na známke je zobrazený jeden z mála známych Matejových verných obrazov, zachovaných „naturalis ac verissima effigies“ v kópii od neznámeho rakúskeho maliara 18. storočia, nachádzajúcej sa v zbierke Galéria mesta Bratislavy. Z obdobia panovania Mateja Korvína sa na Slovensku nezachovalo veľa renesančných pamiatok, nakoľko išlo o módnu vlnu kráľovského dvora, ktorá je v odbornej literatúre označovaná aj ako „tieňová renesancia“. Pod jej vplyvom vznikli napríklad náhrobky najvýznamnejšieho rodu súdobého Uhorska sídliaceho na Slovensku  Imricha a Štefana Zápoľských, umelecky stvárnené na rytine FDC, ktorých epitafy sa nachádzajú v kostole sv. Martina v Spišskej Kapitule. Štefan bol uhorským palatínom za vlády kráľa Mateja a jeho syn Ján bol neskôr v roku 1526 korunovaný uhorským kráľom. Na pečiatke FDC je stvárnená renesančná ornamentika prevzatá z levočskej meštianskej architektúry, dokladajúca tzv. „autentickú renesanciu“ odrážajúcu prosperitu spišských meštianskych stavov. Mgr. Martin Vančo, PhD.