© Slovenská pošta, a . s., 2007 Popredný slovenský politik, literát, literárny kritik, osvetový pracovník a náboženský teoretik. Narodil sa roku 1817 v Beckove v rodine evanjelického kňaza. R. 1830 nastúpil na evanjelické lýceum v Bratislave. Po skončení teologických štúdií pôsobil najskôr ako evanjelický kaplan v Brezovej pod Bradlom, neskôr, až do svojej smrti, ako farár v Hlbokom. Pod vplyvom vodcu slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19. storočia Ľ. Štúra, sa aktívne zapojil do politického života. R. 1846 založil literárno - kritický časopis Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru, ktoré patria k najstarším európskym časopisom tohto druhu a vychádzajú dodnes. Jeho zástoj v slovenskom národnopolitickom hnutí v polovici 19. storočia je nepochybný. Spolu s Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom r. 1843 kodifikovali novú formu spisovného slovenského jazyka (Štúrovu slovenčinu), ktorá prekonala dovtedajšiu konfesionálnu roztrieštenosť Slovákov a po menších úpravách platí do súčasnosti. Bol spoluzakladateľ prvého celonárodného kultúrneho spolku Tatrín, v revolúcii r. 1848 – 1849 sa spolupodieľal na vypracovaní prvého národnopolitického programu Slovákov – Žiadosti slovenského národa. Stal sa organizátorom Slovenského povstania v septembri 1848 a prvým predsedom Slovenskej národnej rady, najvyššieho slovenského národného orgánu v revolúcii. Po revolúcii bol pod politickým dohľadom. Opätovne sa aktivoval v 60. rokoch 19. storočia pri zostavovaní nového národného programu Memoranda národa slovenského (1861) a pri zakladaní Matice slovenskej (1863). Tvrdý kritik rakúsko-maďarského vyrovnania v monarchii z roku 1867. Zomrel v Hlbokom r. 1883. Známka zobrazuje J. M. Hurbana ako spolutvorcu jednotného spisovného jazyka Slovákov, ktorý umožnil rozlet slovenského národa pri organizovaní jeho kultúrneho i politického života. Námet na obálke prvého dňa vydania je prepisom dagerotypie Hurbana a spolu s jeho heslom hovorí o potrebe obetovať svoje sily na povznesenie národa. Pečiatka FDC symbolizuje jednotu Hurbanovej kňažskej, národno-politickej a literárnej práce. PhDr. Anton Hrnko, CSc., historik