© Slovenská pošta, a.s., 2007 Najstarší názov hlavného mesta Slovenskej republiky sme dlho nepoznali. Tradoval sa názov z nemeckého jazykového prostredia Presburg, ktorý sa slovakizoval v podobe Prešporok. V maďarskom jazykovom prostredí sa používal názov Pozsony (Požoň). Slovenský vedec P. J. Šafárik r. 1837 ako prvý upozornil, že v zdanlivo nemeckom názve je ukryté slovanské osobné meno Brecislav. Štúrovci preto nazývali mesto Bretislav - Bratislava. V novonájdených Salzburských letopisoch je najstarší názov k r. 907 zapísaný presne: Bellum pessimum fuit ad Brezalauspurc (Neúspešná bitka bola pri Brezalauspurc). V názve mesta je meno veľkomoravského kniežaťa, ktoré vládlo na dnešnom Bratislavskom hrade. Jeho základy z 9. stor. už archeológovia odokryli. Slovom burg (burgus) od čias panstva Rimanov označovali pevnostný objekt na hranici Limes Romanus. Ide teda o burgus Braslavov. Po ňom neskôr nastúpilo knieža Poznan – a z toho je maďarizovaná forma názvu. Naše hlavné mesto nieslo svoj slovenský, resp. slovensko-latinský názov už od 9. storočia. Na známke je vyobrazenie Bratislavského hradu z Viedenskej obrázkovej kroniky zo 14. storočia. Obrancovia hradu navrtávajú lode cisára Henricha III. r. 1052. Motív prezentovaný na FDC predstavuje pohľad na stredovekú Bratislavu s mestským znakom v popredí (drevorez z r. 1562). Prof. Matúš Kučera