© Slovenská pošta, a.s., 2006 Rôznorodosť geologických procesov počas jednotlivých geologických ér mala na Slovensku za následok vznik širokej škály hornín. Výsledkom spolupôsobenia často protichodných fenoménov (prínos – odnos – redistribúcia horninových más, striedanie mora so súšou atď.), súvisiacich s klimatickými zmenami, je aj vznik viacerých unikátnych prírodných výtvorov, v súčasnosti chránených zákonom. Jedna z pozoruhodných geologických lokalít je aj námetom slovenskej poštovej známky. Ide o svetoznáme nálezisko viac ako 300 druhov skamenelín - pieskovisko Sandberg (pieskový vrch – z nemčiny). Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla, v katastri obce Devínska Nová Ves, pri juhozápadnom okraji Bratislavy. Z geologického hľadiska je táto lokalita situovaná v prechodnom segmente medzi Alpami a Karpatami. Širšie okolie Sandbergu tvoria usadeniny teplého (subtropického) treťohorného mora, ktoré do tejto oblasti zasahovalo širokým zálivom asi pred 15 miliónmi rokov. Ide väčšinou o príbrežné a plážové sedimenty, ktorých početné vrstvy sú dodnes vodorovne uložené. Vrstvy sú tvorené prevažne drobnozrnnými pieskami a štrkmi, vo vrchných horizontoch aj spevnenými lavicami pieskovcov, zaujímavé sú aj polohy litotamniových vápencov. Piesky boli v minulosti predmetom ťažby. Bohatstvo skamenelín tvoria schránky morských dierkavcov, lastúrnikov, ulitníkov, ale aj žraločie zuby a kosti veľkých cicavcov. Medzi najhojnejšie schránky patria úlomky pekténov, napr. Flabelipecten solarium (Lamarc), zobrazený aj na známke, na FDC je zobrazený lastúrnik Panopea menardi. Našli sa tiež pozostatky väčších živočíchov (napr. stavec veľryby, tulene, korytnačky a ďalšie). Toto svetoznáme nálezisko bolo medzinárodnou geologickou komunitou vyhlásené za typovú lokalitu pre podstupeň „devín“, t. j. vrchnú časť stupňa báden. Z hľadiska flóry a fauny sa tu nachádzajú viaceré druhy chránených rastlín (napr. kosatce, hlaváčik jarný atď.), v pieskových stenách si budujú svoje nory chránené druhy vtákov - včelárik zlatý a brehuľa riečna. RNDr. Karol Marsina, CSc.