"Hodiny a hodiny som vedel prestáť pri cirkuse a ešte sa nič nedialo. Miloval som cirkus pre všetko, čo v ňom bolo." (E. B.) Cirkus je veľký fenomén histórie. Charakterizuje ho klaun. Jeho maska. Kontrast smiechu a smútku. A nad ním šapitó farieb a nádeje. Emil Báčik bol umelec klaunov a žien. Umelec úsmevu a kresby. Plagátu, knižnej ilustrácie, nezabudnuteľných značiek Makyta, Slovenská sporiteľňa a mnohých ďalších. Priniesol do umenia fantáziu cirkusového prostredia, pôvab detskej tváričky, čaro ženskej ženskosti. I preto sa radí medzi veľké zjavy slovenského výtvarného prejavu. Emil Báčik sa narodil 4. mája 1929 v Piešťanoch. Keď kvitli gaštany. Vyštudoval na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Neustále kládol otázky a formuloval odpovede. Prišiel k mnohým pravdám. I vďaka nim tvoril. Maľoval život a jeho varianty. Zomrel náhle v roku 1999.

PhDr. Ľuboslav Moza