Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 15. 2. 2000 príležitostnú poštovú známku "Krížová cesta" z misného radu veľkonočných známok s nominálnou hodnotou 4 Sk. Na známke je rytecká transpozícia hlavy tŕnímkorunovaného Krista - detail z tabuľovej maľby hlavného oltára Kostola sv. Jakuba v Levoči. Grafickú úpravu a rytinu známky vytvoril akad. maliar Martin Činovský. Jednofarebnú známku tmavohnedej farby o rozmeroch obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače na tlačových listoch po 50 známkach. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Levoča. Na FDC je rytecká transpozícia väčšieho výrezu z tabule Korunovania tŕním. Rytinu FDC na základe líniovej rozkresby Arnolda Fekeho vytvoril Václav Fajt. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní jednofarebne (hnedá farba). Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 15. 2. 2000 až do odvolania. Levoča je najbohatším mestom na neskorogotické pamiatky na Slovensku. Hlavný oltár v Kostole sv. Jakuba v Levoči, monumentálne dielo neskorej gotiky, je syntézou architektúry, plastiky, maliarstva a dekoratívneho umenia. Je vrcholným dielom Majstra Pavla z Levoče, ktorý vytvoril dominantné plastiky oltára. Na oltárnych krídlach je maliarska výzdoba - osem tabuľových obrazov s výjavmi Kristových pašií. Tabule sú osadené na pohyblivé krídla z vonkajšej strany, výjavy je teda možné vidieť iba vtedy, keď je oltár zatvorený. Neznámy maliar, autor pašiového cyklu pracoval podľa grafických predlôh, čo bolo vtedy obvyklé. Pre väčšinu tabúľ boli predlohou grafické listy Lucasa Cranacha s témou pašií z roku 1509 ( Kristus na Olivovej hore, Bičovanie, Korunovanie, Ecce homo, Kristus pred Pilátom, Nesenie kríža). Iné vznikli podľa Schaufeleinovho cyklu (Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie), i na nich sa prejavujú vplyvy Cranachove. Niektorí bádatelia poukazujú na poučenie maľbou Albrechta Altdorfera i na možnosť vzťahu k Hansovi von Kulmbachovi, ktorý pracoval v Krakove ako i na vzťah k niektorým príbuzným prácam na Spiši.