Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR vydalo dňa 12. 3 1999 tri príležitostné poštové známky série "Kroje" z emisného radu "Krásy našej vlasti": Ženský čepiec z Čajkova - 4 Sk Ženský čepiec z Heľpy -15 Sk Ženský čepiec z Maduníc -18 Sk Viacfarebné známky s rozmermi obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou oceľotlače z plochých platní v kombinácií s ofsetom na tlačových listoch po 10 známkach. Výtvarné návrhy emisie vytvorila akad. maliarka Kamila Štanclová s použitím fotografií Karola Plicku. Rytiny známok vytvorili akad. maliar Rudolf Cigánik (4 Sk,15 Sk) a František Horniak (18 Sk). Súčasne bola vydanájú 3 obálky prvého dňa vydania vrátane príležitostných pečiatok: pre známku 4 Sk - Paličkovanie čipiek (Liptovské Sliače), farba tmavomodrá, rytec R Cigánik, domicil Čajkov, pre známku 15 Sk - Gajdoš s chlapcom (Heľpa), farba hnedá, rytec R Cigánik, domicil Heľpa, pre známku 18 Sk - Zábavy chlapcov pri pasení (Horehronie), farba tmavohnedá, rytec František Horniak, domicil Madunice. Návrhy emisie boli vytvorené na základe podkladov z archív Etnografického múzea SNM v Martine. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 12. 3. 1999 až do odvolania. Medzi najzaujímavejšie súčiastky slovenského Pudového odev patria najmä pokrývky hlavy žien - čepce. Dokumentujú krásu, bohatosť i rozmanitosť podôb tradičného ľudového odev - kroja na Slovensku. Neobvyklý tvar má sviatočný čepiec z tekovských dedín v Čajkove a okolí. Predná časť - široká čelenka je tvorená z piatich väčších ostrých zubov vyšitých na tyle a podložených čiernou látkou. Dienko - zadná časť ˙ je ż tylu s bielou výšivkou a je podložená trojuholníkovou podložkou z tvrdého papiera. Čepiec sa tým zvýšil a nadobudol zvláštny tvar nazývaný medzi nositeľkami "rohatý". Pod okraj čelenky sa vkladala čierna podložka z kože, ktorá bola v strede čela zastrihnutá do špica. Pôvodne sa do takéhoto zvláštneho tvaru upravovali vlasy. Tento detail dodával žene tajomný výraz, ktorý viacerým pripomína orientálne prostredie. Postupne sa čierno-biela farebnosť menila, na čelenke pribúdali farebné nášivky z flitrov a sklených koráliek. Najdlhšie sa takýto čepiec zachoval v svadobnom obrade.