Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 15. 4. 1997 príležitostnú poštovú známku " 100 rokov bezdrôtovej telegrafie " s nominálnou hodnotou 10 Sk. Na známke je symbolická kresba s portrétom načúvajúceho G. Marconiho. Autorom výtvarných návrhov emisie je Oliver Solga, rytcom je Martin Srb. Viacfarebnú známku s portrétom načúvajúceho G. Marconiho o rozmeroch obrazovej časti 23 x 40 mm (na šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach. V posledných rokoch devätnásteho storočia sa zaznamenalo niekoľko významných objavov a vynálezov, ktoré podmienili rozvoj bezdrôtovej telegrafie a nadväzne rozvoj ďalších disciplín. r. 1886 nemecký fyzik Heinrich Hertz dokázal existenciu elektromagnetických vĺn. Na tomto dôkaze sa začala rozvíjať bezdrôtová telegrafia a neskôr rádiotechnika. od roku 1893 Nikola Tesla využíva tzv. Teslove prúdy na bezdrôtové prenášanie správ. Guglielmo Marchese Marconi prvý vysielal morzeove značky bezdrôtovo na niekoľko sto metrov. R 1894 vyslal ako prvý rádiové signály. R. 1901 realizoval bezdrôtové vysielanie ponad Atlantický oceán. ruský elektrotechnik Alexander Stepanovič Popov verejne predvádzal rádiotelegrafický prenos. R. 1897 sa mu podarilo uskutočniť prenos medzi pevninou a loďou vzdialenou 5 km. r. 1897 Karl Ferdinand Braun prispel k začiatočnému rozvoju bezdrôtovej telegrafie, zostavil uzavretý kmitavý obvod. r. 1904 slovenský rodák Jozef Murgaš získal 2 patenty od US Patent Office na bezdrôtové vysielanie. R. 1905 vlastným systémom vysielania a prijímania (tón-systém ) dosiahol bezdrôtové telegrafické spojenie až na vzdialenosť 200 km. Celkove získal 12 amerických patentov v odbore bezdrôtovej telegrafie. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 15. 4. 1997 až do odvolania